Previous Verse
Next Verse

Shloka 17

Adhyaya 40The Yogin’s Impediments (Upasargas), Subtle Concentrations, and the Eight Siddhis

आत्मानं मन्यते चोर्वोṃ तद्गन्धञ्च जहाति सः ।

यथैवाप्सु रसं सूक्ष्मं तद्वद्रूपञ्च तेजसि ॥

ātmānaṃ manyate corvoṃ tadgandhañca jahāti saḥ | yathaivāpsu rasaṃ sūkṣmaṃ tadvadrūpañca tejasi ||

پھر وہ اپنے آپ کو زمین سے بھی لطیف سمجھ کر اس کی بو (گندھ) کی صفت ترک کرتا ہے۔ جیسے پانی میں ذائقہ لطیف ہے، ویسے ہی آگ میں صورت (رُوپ) لطیف ہوتی ہے۔

आत्मानम्self (as object)
आत्मानम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन
मन्यतेthinks/considers
मन्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन, आत्मनेपद
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
उर्वोम्of the earth (reading uncertain)
उर्वोम्:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootउर्वी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), द्विवचन/बहुवचन-रूप (पाठभेद/अस्पष्ट); अर्थतः ‘पृथिव्याः/पृथिव्याम्’ इत्यर्थे प्रयोगः सम्भाव्यः
तत्that
तत्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘गन्धम्’ इत्यस्य विशेषण-पूर्वपदत्वेन
गन्धम्smell/odor
गन्धम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
जहातिabandons/leaves
जहाति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootहा (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यथाjust as
यथा:
Sambandha (उपमान-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारवाचक-अव्यय (comparative adverb)
एवindeed/just
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-अव्यय (emphatic particle)
अप्सुin waters
अप्सु:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootअप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), बहुवचन
रसम्taste/essence
रसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सूक्ष्मम्subtle
सूक्ष्मम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसूक्ष्म (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; ‘रसम्’ इत्यस्य विशेषण
तद्वत्likewise
तद्वत्:
Sambandha (तुलना-सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतद्वत् (अव्यय)
Formतुल्यतावाचक-अव्यय (adverb: ‘likewise’)
रूपम्form/appearance
रूपम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरूप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
तेजसिin fire/light (tejas)
तेजसि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootतेजस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
Unspecified in provided excerpt (within Markandeya Purana’s instructional dialogue context)

{ "primaryRasa": "shanta", "secondaryRasa": "adbhuta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

YogaElemental qualities (gandha, rasa, rūpa)Progressive subtletyTanmatra contemplation

FAQs

The yogic interiorization is described as disidentification: one relinquishes attachment to gross markers (like ‘smell’ of earth) and moves toward subtler principles.

Sādhana teaching; not pañcalakṣaṇa.

The sequence reflects classical mapping of elements to sense-qualities: earth→smell, water→taste, fire→form. Meditation ‘drops’ each quality, reversing embodiment into subtle causality.