Previous Verse

Shloka 25

Adhyaya 17The Birth of Atri’s Three Sons: Soma, Dattatreya, and Durvasa

अन्तावसायिवेश्मान्तर्मातरिश्वा वसन्निव ।

सुरां पिबन् सपत्नीकस्तपस्तेपे स योगवित् ।

योगीश्वरश्चिन्त्यमानो योगिभिर्मुक्तिकाङ्क्षिभिः ॥

antāvasāyi-veśmāntar mātariśvā vasann iva /

surāṃ piban sapatnīkas tapas tepe sa yogavit /

yogīśvaraś cintyamāno yogibhir muktikāṅkṣibhiḥ

گویا ماتریشون (وایو) کسی چنڈال کے گھر میں مقیم ہو، اسی طرح وہ عارفِ یوگ اپنی بیوی سمیت شراب پیتے ہوئے بھی تپسیا کرتا رہا؛ اور یوگیوں کے اس پروردگار کو نجات کے خواہاں یوگیوں نے دھیان میں رکھا۔

अन्त-अवसायि-वेश्म-अन्तःinside the house of a low-born/outcaste
अन्त-अवसायि-वेश्म-अन्तः:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअन्त (प्रातिपदिक) + अवसायिन् (प्रातिपदिक) + वेश्मन् (प्रातिपदिक) + अन्तः (अव्यय/प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमासः; ‘...वेश्मनि अन्तः’ (inside the house of an outcaste/low-born); अव्ययत्वेन प्रयोगः
मातरिश्वाMātariśvan (Vāyu)
मातरिश्वा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमातरिश्वन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; विशेष-नाम (वायु)
वसन्dwelling
वसन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवस् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इवas if/like
इव:
Sambandha/Particle (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय (particle of comparison)
सुराम्liquor
सुराम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसुरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
पिबन्drinking
पिबन्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootपा (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त, पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स-पत्नीकःtogether with (his) wife
स-पत्नीकः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय) + पत्नी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; अव्ययीभावः—पत्नीया सहितः
तपःausterity/penance
तपः:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
तेपेperformed (penance)
तेपे:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootतप् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; आत्मनेपद
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
योग-वित्knower of yoga
योग-वित्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोग (प्रातिपदिक) + विद् (धातु/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—योगं वेत्ति इति
योगीश्वरःlord of yogins
योगीश्वरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगीश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तत्पुरुषः—योगिनाम् ईश्वरः
चिन्त्यमानःbeing contemplated/meditated upon
चिन्त्यमानः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootचिन्त् (धातु)
Formवर्तमानकाले कर्मणि-मान (passive present participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
योगिभिःby yogins
योगिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/तृतीया), बहुवचन
मुक्ति-काङ्क्षिभिःdesiring liberation
मुक्ति-काङ्क्षिभिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्ति (प्रातिपदिक) + काङ्क्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; तत्पुरुषः—मुक्तिं काङ्क्षन्ति ये
Narrative voice within pitā–putra-saṃvāda; depiction of an exemplary yogīśvara (Dattātreya-like archetype)

{ "primaryRasa": "adbhuta", "secondaryRasa": "shanta", "rasaIntensity": 0, "emotionalArcPosition": "", "moodDescriptors": [] }

Vāyu (Mātariśvan)
YogaTapasPurity/impurity codesSocial marginalityMeditation on realized beings

FAQs

Realization is portrayed as independent of caste-status settings and external ‘pollution.’ The verse also reinforces the devotional-yogic practice of contemplating perfected beings as aids to liberation.

Ākhyāna (didactic narrative) and dharma-upadeśa by illustration; it supports ethical discernment rather than cosmological sarga/pratisarga.

Vāyu in an ‘impure’ house symbolizes prāṇa’s neutrality: prāṇa pervades all bodies regardless of social valuation. The yogin’s tapas amid ‘surā/saṃsarga’ suggests mastery where prāṇa and mind remain unshaken by guṇa-driven environments.