Next Verse

Shloka 1

Tīrtha-Māhātmya and the Discipline of Pilgrimage (Tīrtha-sevā) within Prāyaścitta

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे एकचत्वारिंशो ऽध्यायः सूत उवाच अन्यच्च तीर्थप्रवरं जप्येश्वरसमीपतः / नाम्ना पञ्चनदं पुण्यं सर्वपापप्रणाशनम्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge ekacatvāriṃśo 'dhyāyaḥ sūta uvāca anyacca tīrthapravaraṃ japyeśvarasamīpataḥ / nāmnā pañcanadaṃ puṇyaṃ sarvapāpapraṇāśanam

یوں شری کُورم پُران کی شٹ ساہستری سنہتا کے اُتری حصّے میں اکتالیسواں ادھیائے مکمل ہوا۔ سوت نے کہا—جپیہیشور کے قریب ایک اور برتر تیرتھ ہے، جس کا نام ‘پنچنَد’ ہے؛ وہ نہایت مقدّس اور تمام پاپوں کو مٹانے والا ہے۔

itithus
iti:
Sambandha (सम्बन्ध/quotative marker)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय; quotation/closure particle (इति-प्रयोग)
śrīkūrmapurāṇein the Śrī Kūrma Purāṇa
śrīkūrmapurāṇe:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootśrī-kūrma-purāṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण (locative)
ṣaṭsāhastryāmin the ‘six-thousand’ (section)
ṣaṭsāhastryām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootṣaṭ-sāhastrī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
saṃhitāyāmin the Saṃhitā
saṃhitāyām:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃhitā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
uparivibhāgein the upper division
uparivibhāge:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootupari-vibhāga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; सप्तमी विभक्ति, एकवचन; अधिकरण
ekacatvāriṃśaḥforty-first
ekacatvāriṃśaḥ:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rooteka-catvāriṃśat (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; विशेषण (अध्यायस्य)
adhyāyaḥchapter
adhyāyaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootadhyāya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; कर्तृ/उद्देश्य (heading)
sūtaḥSūta
sūtaḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootsūta (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; वक्ता
uvācasaid
uvāca:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootvac (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
anyaḥanother
anyaḥ:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootanya (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति, एकवचन; (elliptic) ‘another (thing/place)’
caand
ca:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय (conjunction)
tīrthapravaraman excellent sacred ford
tīrthapravaram:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Roottīrtha-pravara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति (2nd/द्वितीया), एकवचन; कर्म (उच्यते/ज्ञायते implied)
japya-īśvara-samīpataḥfrom near Japyeśvara
japya-īśvara-samīpataḥ:
Apadana (अपादान)
TypeIndeclinable
Rootjapya + īśvara + samīpatas (प्रातिपदिक/अव्यय-प्राय)
Formअव्यय-प्रयोग; पञ्चमी-अर्थे (ablatival sense) ‘from/near’; स्थानवाचक
nāmnāby name
nāmnā:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootnāman (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; तृतीया विभक्ति (3rd/तृतीया), एकवचन; करण/हेतु ‘by name’
pañcanadamPañcanada
pañcanadam:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootpañca-nada (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; कर्म (नाम)
puṇyamholy
puṇyam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootpuṇya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (pañcanadam)
sarvapāpapraṇāśanamdestroyer of all sins
sarvapāpapraṇāśanam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva-pāpa-praṇāśana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति, एकवचन; विशेषण (pañcanadam)

Sūta

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

Ś
Śrī Kūrma Purāṇa
S
Sūta
J
Japyeśvara
P
Pañcanada

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it emphasizes purification through a sacred tīrtha (Pañcanada), implying the Purāṇic view that inner clarity for spiritual realization is supported by dhārmic acts like pilgrimage.

No specific yogic technique is taught in this line; the practice implied is tīrtha-sevā (pilgrimage and ritual bathing), a preparatory discipline aligned with Purāṇic sādhanā for cleansing pāpa and supporting higher yoga.

By locating a meritorious tīrtha near Japyeśvara (a Śaiva locus) within the Kūrma Purāṇa (a Vaiṣṇava-Śaiva synthesizing text), it reflects the Purāṇa’s integrative sacred landscape where devotion and merit transcend sectarian boundaries.