Previous Verse
Next Verse

Shloka 3

Narmadā-māhātmya: Amarakāṇṭaka, Jāleśvara, Kapilā–Viśalyakaraṇī, and the Supreme Purifying Power of Darśana

युधिष्ठिर उवाच श्रुतास्तु विविधा धर्मास्त्वत्प्रसादान्महामुने / माहात्म्यं च प्रयागस्य तीर्थानि विविधानि च

yudhiṣṭhira uvāca śrutāstu vividhā dharmāstvatprasādānmahāmune / māhātmyaṃ ca prayāgasya tīrthāni vividhāni ca

یُدھِشٹھِر نے کہا—اے مہامُنی، آپ کے پرساد سے میں نے طرح طرح کے دھرم سنے؛ اور پریاگ کا ماہاتمیہ اور گوناگوں تیرتھ بھی۔

युधिष्ठिरःYudhiṣṭhira
युधिष्ठिरः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootयुधिष्ठिर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative/1st), एकवचनम्
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Verb/आख्यात)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
श्रुताःheard
श्रुताः:
विशेषण (Qualifier)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (Past passive participle/क्त), पुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘धर्माः’ इत्यस्य विशेषणम्
तुindeed/but
तु:
सम्बन्धसूचक (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (particle)
विविधाःvarious
विविधाः:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘धर्माः’ इत्यस्य विशेषणम्
धर्माःduties/laws
धर्माः:
कर्ता (Karta/Subject; of implied ‘सन्ति/भवन्ति’)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
त्वत्-प्रसादात्from your grace
त्वत्-प्रसादात्:
अपादान (Apādāna/Source)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + प्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः (Ablative/5th), एकवचनम्; षष्ठी-तत्पुरुषः: त्वत्-प्रसादः (your favor) → तस्मात् (from that)
महामुनेO great sage
महामुने:
सम्बोधन (Address)
TypeNoun
Rootमहामुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः (Vocative), एकवचनम्; कर्मधारयः: महान् मुनिः
माहात्म्यम्the greatness
माहात्म्यम्:
कर्म (Karma/Object; with implied ‘श्रुतम्’)
TypeNoun
Rootमाहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
प्रयागस्यof Prayāga
प्रयागस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootप्रयाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
तीर्थानिpilgrimage places
तीर्थानि:
कर्म (Karma/Object; with implied ‘श्रुतानि’)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्
विविधानिvarious
विविधानि:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; ‘तीर्थानि’ इत्यस्य विशेषणम्
and
:
समुच्चय (Coordinator)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)

Yudhiṣṭhira

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

Y
Yudhiṣṭhira
P
Prayāga
T
Tīrtha
M
Mahāmune (the sage addressed)

FAQs

This verse does not directly define Ātman; it frames a dharma-and-tīrtha inquiry, implying that spiritual understanding is approached through śravaṇa (hearing), guidance of sages, and purifying disciplines such as pilgrimage.

No specific yogic technique is stated; the practice emphasized is śravaṇa under a guru-like sage and the dharmic discipline of tīrtha-yātrā, which the Purāṇic tradition treats as preparatory purification supportive of deeper yoga and devotion.

This verse does not explicitly mention Śiva or Viṣṇu; it sets the narrative tone of Purāṇic synthesis by prioritizing dharma, sacred geography, and sage-guided transmission—common ground across Śaiva and Vaiṣṇava frameworks in the Kūrma Purāṇa.