Previous Verse
Next Verse

Shloka 86

चतुर्युगाख्यान (Caturyuga-Ākhyāna) — Yuga-wise Origins and Measurements of Beings

विवृत्तिसमकालं तु बुद्ध्याव्यक्तमृषिः स्वयम् / परं ह्यर्षयते यस्मात्परमर्षित्वमस्य तत्

vivṛttisamakālaṃ tu buddhyāvyaktamṛṣiḥ svayam / paraṃ hyarṣayate yasmātparamarṣitvamasya tat

وِوِرتّی کے وقت وہ رِشی خود اپنی بُدھی سے اَویَکت پرم تتّو کو ظاہر کرتا ہے؛ کیونکہ وہ پرم کو ‘ऋषयति’ کرتا ہے، اس لیے اس کا پرمرشیتو کہا گیا ہے۔

विवृत्ति-समकालम्(as) contemporaneous with manifestation/expansion
विवृत्ति-समकालम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootविवृत्ति (प्रातिपदिक) + समकाल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; विशेषणरूपेण (object-complement)
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/वाक्यसम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle), विरोध/विशेषार्थे
बुद्ध्याby/with intellect
बुद्ध्या:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootबुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (करण), एकवचन
अव्यक्तम्the unmanifest
अव्यक्तम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअव्यक्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; विशेषणम्
ऋषिःthe sage
ऋषिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
स्वयम्himself
स्वयम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootस्वयम् (अव्यय)
Formअव्यय; आत्मनः (by oneself)
परम्the supreme (state/principle)
परम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
हिindeed/for
हि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formनिपात (emphatic/causal particle)
अर्षयतेhe attains/strives toward (as a seer)
अर्षयते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootऋष् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
यस्मात्because/from which
यस्मात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, पञ्चमी (अपादान), एकवचन; सम्बन्धे ‘because/from which’
परम-ऋषित्वम्supreme sagehood
परम-ऋषित्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपरम (प्रातिपदिक) + ऋषित्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता/विधेय), एकवचन; भाववाचक (abstract noun)
अस्यof him
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, षष्ठी (सम्बन्ध), एकवचन
तत्that (is)
तत्:
Pratijna/Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (विधेय), एकवचन