Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Kashi Khanda, Shloka 36

मन्ये धर्ममयी मूर्तिः कापि त्वं शुचिमानसा । त्वद्दर्शनात्परां प्रीतिं संप्राप्तानींद्रियाणि मे

manye dharmamayī mūrtiḥ kāpi tvaṃ śucimānasā | tvaddarśanātparāṃ prītiṃ saṃprāptānīṃdriyāṇi me

Inaakala kong ikaw ay isang anyo ng Dharma mismo, na may dalisay na kalooban. Sa pagtanaw sa iyo, ang aking mga pandama ay nakamtan ang sukdulang galak.

मन्येI think
मन्ये:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
धर्ममयीfull of dharma
धर्ममयी:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधर्म + मय (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘मूर्तिः’ इत्यस्य विशेषणम्; समासः—धर्मेण मयी (filled with dharma)
मूर्तिःform/embodiment
मूर्तिः:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमूर्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
कापिsome (indeed)
कापि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootका + अपि (सर्वनाम + अव्यय)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; अनिश्चित-प्रयोग (indefinite): ‘some’
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
शुचिमानसा(you) of pure mind
शुचिमानसा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशुचि + मानस (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; बहुव्रीहिः—शुचि (पवित्रं) मानसं यस्याः सा
त्वत्from you/your
त्वत्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-एकवचनस्य पञ्चमी-रूपम् (Ablative singular) ‘त्वत्तः/त्वत्’; अपादान
दर्शनात्from (the) seeing
दर्शनात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान), एकवचन
पराम्supreme/great
पराम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘प्रीतिम्’ इत्यस्य विशेषणम्
प्रीतिम्joy/affection
प्रीतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (कर्म/Accusative), एकवचन
संप्राप्तानिhaving attained
संप्राप्तानि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + प्र + आप् (धातु) + क्त (कृत्प्रत्यय)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; भूतकृदन्त (past passive participle) ‘इन्द्रियाणि’ इत्यस्य विशेषणम्
इन्द्रियाणिthe senses
इन्द्रियाणि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootइन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
मेmy
मे:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (सम्बन्ध/Genitive), एकवचन

Unspecified devotee/narrative voice (contextual; not explicit in snippet)

Tirtha: Kāśī-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: A respectful encounter in Kāśī: a pilgrim/speaker bows to a serene, pure-minded ascetic or dhārmika figure; the listener’s face shows uplifted joy; background hints of ghāṭ steps and temple spires.

D
Dharma
D
Darśana

FAQs

Darśana of the truly dharmic and pure-hearted brings inner uplift and refined joy.

No single tīrtha is named in this verse; it appears within the Kāśī-khaṇḍa’s devotional setting.

No formal rite is prescribed; the emphasis is on the transformative power of darśana and virtuous association.