Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 27

तिस्रः कोट्योऽर्द्धकोटिश्च क्षेत्रे प्रोक्ता विभागतः । यात्रा तु त्रिविधा ज्ञेया तां शृणुष्व वरानने

tisraḥ koṭyo'rddhakoṭiśca kṣetre proktā vibhāgataḥ | yātrā tu trividhā jñeyā tāṃ śṛṇuṣva varānane

ในกษेत्रนี้ ตามการแบ่งส่วน ได้กล่าวว่ามีทีรถะสามโกฏิและครึ่งโกฏิ ยาตราพึงรู้ว่าเป็นสามประการ—โอ้ผู้มีพักตร์งาม จงสดับเถิด

तिस्रःthree (feminine plural)
तिस्रः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन; संख्याविशेषण (numeral adjective)
कोट्यःcrores
कोट्यः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), बहुवचन
अर्द्धकोटिःhalf-crore
अर्द्धकोटिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअर्द्ध (प्रातिपदिक) + कोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (अर्द्धस्य कोटिः)
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
क्षेत्रेin the sacred field (kṣetra)
क्षेत्रे:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (7th/Locative), एकवचन
प्रोक्ताःare said/declared
प्रोक्ताः:
Karma (Predicate/कर्म-सम्बन्धः; passive predicate)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त, क्त-प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; पुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग-सामान्यरूपेण (contextually agrees with कोट्यः)
विभागतःaccording to division
विभागतः:
Sambandha (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootविभाग (प्रातिपदिक) + तस् (अव्यय-प्रत्यय)
Formतसिल्-प्रत्ययान्त अव्यय (adverbial: 'by division/according to division')
यात्राpilgrimage/journey
यात्रा:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (1st/Nominative), एकवचन
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय (particle; contrast/emphasis)
त्रिविधाthreefold
त्रिविधा:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (प्रातिपदिक) + विध (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कर्मधारय/तत्पुरुषार्थे 'त्रयः विधाः यस्याः सा' (threefold)
ज्ञेयाshould be known
ज्ञेया:
Predicate (Vidheyā/विधेय)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु) → ज्ञेय (कृदन्त, तव्यत्/यत्-प्रत्यय)
Formविधिलिङ्गार्थक-कर्तव्यता (gerundive), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; 'ज्ञातव्या'
ताम्that (it)
ताम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), एकवचन
शृणुष्वlisten
शृणुष्व:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन; आत्मनेपद
वराननेO fair-faced lady
वरानने:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवरानना (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति (Vocative), एकवचन; कर्मधारय (वरा आनना यस्याः सा)

Śiva (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (threefold yātrā system)

Type: kshetra

Listener: Devī (addressed as varānanā)

Scene: A pilgrim’s guide tableau: three colored paths (Raudrī, Vaiṣṇavī, Brāhmī) winding through the Prabhāsa landscape, each path marked with deity emblems and clusters of tīrthas; Skanda points as Devī listens.

P
Prabhāsa-kṣetra
T
Tīrthas
T
Trividhā-yātrā (threefold pilgrimage)

FAQs

Sacred geography is structured: Prabhāsa’s merit is accessed through ordered divisions and prescribed pilgrimage-circuits.

Prabhāsa-kṣetra broadly, with emphasis on its internally divided tīrtha-network and yātrā routes.

A threefold yātrā is introduced (details follow in subsequent verses), indicating an organized pilgrimage practice.