Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 4

जलेन सह तद्वीर्यं पीतवान्स ऋषिस्ततः । आत्मसंस्थानि सर्वाणि दिव्यान्यस्त्राण्यसौ मुनिः । कारयित्वोत्तरामाशां जगाम तपसां निधिः

jalena saha tadvīryaṃ pītavānsa ṛṣistataḥ | ātmasaṃsthāni sarvāṇi divyānyastrāṇyasau muniḥ | kārayitvottarāmāśāṃ jagāma tapasāṃ nidhiḥ

แล้วฤๅษีได้ดื่มพลังนั้นพร้อมกับน้ำ จากนั้นมุนีผู้เป็นขุมทรัพย์แห่งตบะ ได้ทำให้อาวุธทิพย์ทั้งปวงสถิตอยู่ภายในตน แล้วจึงออกเดินทางสู่ทิศเหนือ

jalenawith water
jalena:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootjala (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3rd), एकवचन; करणम्
sahatogether with
saha:
Sambandha (Association/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootsaha (अव्यय)
Formअव्यय; सह-शब्दः (postposition ‘with’)
tatthat
tat:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; vīryam इत्यस्य विशेषणम्
vīryampotency / essence
vīryam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvīrya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म
pītavānhaving drunk
pītavān:
Karta (Agent/कर्ता)
TypeVerb
Rootpā (धातु) + pīta (कृदन्त; क्त) + vat (मतुप्-सदृश)
Formक्तवतु-प्रत्ययान्त कृदन्त (perfect participle active); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्तरि प्रयोगः
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
ṛṣiḥthe sage
ṛṣiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootṛṣi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
tataḥthen
tataḥ:
Kriya-visheshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक क्रियाविशेषणम्
ātmasaṃsthāniplaced in himself / established in his own self
ātmasaṃsthāni:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootātma-saṃsthā (प्रातिपदिक; आत्म + संस्थ)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; astrāṇi इत्यस्य विशेषणम्
sarvāṇiall
sarvāṇi:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsarva (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; astrāṇi इत्यस्य विशेषणम्
divyānidivine
divyāni:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootdivya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; astrāṇi इत्यस्य विशेषणम्
astrāṇiweapons
astrāṇi:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootastra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन; कर्म (object of kārayitvā)
asauthat (well-known)
asau:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootadas (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
muniḥsage
muniḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootmuni (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; कर्ता
kārayitvāhaving caused (them) to be made/arranged
kārayitvā:
Kriya-visheshana (Prior action/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootkṛ (धातु) + ṇic (णिच्) + lyap (ल्यप्)
Formणिजन्त-धातोः (causative) ल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (gerund); पूर्वकाले (having caused to be made/done)
uttarāmnorthern
uttarām:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootuttara (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; āśām इत्यस्य विशेषणम्
āśāmdirection
āśām:
Karma (Goal/कर्म)
TypeNoun
Rootāśā (प्रातिपदik)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्म (goal-direction as object of motion)
jagāmawent
jagāma:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootgam (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपदम्
tapasāmof austerities
tapasām:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottapas (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (6th), बहुवचन; सम्बन्ध (genitive)
nidhiḥtreasure / repository
nidhiḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnidhi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; asau muniḥ इत्यस्य समानाधिकरणम्

Narrator (contextual Purāṇic narration within Prabhāsa-kṣetra-māhātmya; specific speaker not explicit in this snippet)

Scene: The ṛṣi drinks water infused with potency; luminous astras dissolve into light and enter his body/heart-lotus; he then walks toward the northern horizon with serene power.

Ṛṣi
M
Muni

FAQs

Tapas and self-mastery are portrayed as the true ‘container’ of power—divine forces become safe and purposeful when internalized by a disciplined sage.

The verse sits within the Prabhāsa-kṣetra māhātmya section, where the sanctity of Prabhāsa provides the spiritual backdrop for such extraordinary events.

No formal rite is prescribed; however, the act of drinking ‘with water’ reflects a Purāṇic motif of ritually assimilating potency under ascetic control.