Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

यदा रोषेण संशप्तः पित्रा जांबवतीसुतः । आराधयामास तदा विष्णुं कमललोचनम्

yadā roṣeṇa saṃśaptaḥ pitrā jāṃbavatīsutaḥ | ārādhayāmāsa tadā viṣṇuṃ kamalalocanam

เมื่อบุตรแห่งชามพวตี คือสางพะ ถูกบิดาสาปด้วยความพิโรธ เขาจึงบูชาพระวิษณุ ผู้มีเนตรดุจดอกบัว

यदाwhen
यदा:
Kriya-visheshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (relative adverb of time)
रोषेणwith anger; in anger
रोषेण:
Karana (Instrument/Means/करण)
TypeNoun
Rootरोष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
संशप्तःcursed
संशप्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootशप् (धातु)
Formसम्-उपसर्गपूर्वक; क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पित्राby (his) father
पित्रा:
Karana (Agent-in-passive/करण)
TypeNoun
Rootपितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental/3rd), एकवचन
जांबवतीसुतःthe son of Jāmbavatī (Sāmba)
जांबवतीसुतः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootजांबवती + सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः ('son of Jāmbavatī')
आराधयामासworshipped
आराधयामास:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआ + राध् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
तदाthen
तदा:
Kriya-visheshana (Temporal/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
विष्णुम्Viṣṇu
विष्णुम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
कमललोचनम्lotus-eyed
कमललोचनम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकमल + लोचन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; बहुव्रीहिः (possessive: 'whose eyes are like lotuses'), विष्णोः विशेषण

Narrator (Purāṇic narrator within Prabhāsakṣetramāhātmya; exact speaker not explicit in this excerpt)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra (as eventual remedy locus)

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: A tense domestic-cosmic moment: Sāmba, cursed by his father in anger, turns with humility to worship Viṣṇu, the lotus-eyed refuge.

S
Sāmba
J
Jāmbavatī
V
Viṣṇu
K
Kamala-locana

FAQs

Even under the weight of a curse, taking refuge in the Lord through worship is the dharmic path to purification and relief.

The verse sets the backstory leading into Prabhāsa-kṣetra’s greatness, where the remedy will unfold.

Propitiation (ārādhana) of Viṣṇu through devotion.