Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 25

छत्रोपानद्विहीनस्तु भिक्षाशी विजितेंद्रियः । महापातकजैर्घोरैर्विप्रः पापैः प्रमुच्यते

chatropānadvihīnastu bhikṣāśī vijiteṃdriyaḥ | mahāpātakajairghorairvipraḥ pāpaiḥ pramucyate

แต่พราหมณ์ผู้ไร้ร่มและไร้รองเท้า ฉันเพียงบิณฑบาตและชนะอินทรีย์ ย่อมหลุดพ้นจากบาปอันน่ากลัวที่เกิดจากมหาปาตกะทั้งหลาย

छत्र-उपानद्-विहीनःdevoid of umbrella and footwear
छत्र-उपानद्-विहीनः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootछत्र (प्रातिपदिक) + उपानद् (प्रातिपदिक) + विहीन (कृदन्त; √हा (धातु) क्त, उपसर्गः वि)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; तत्पुरुषसमासः (छत्रेण उपानदा च विहीनः)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (Discourse particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formनिपात (particle/emphasis)
भिक्षा-शीliving on alms (alms-eater)
भिक्षा-शी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootभिक्षा (प्रातिपदिक) + शी (कृदन्त; √अश् (धातु) शतृ/शिन्-प्रत्यय; ‘eating’)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; तत्पुरुषसमासः (भिक्षां शीलयति/अश्नाति इति)
विजित-इन्द्रियःhaving conquered the senses
विजित-इन्द्रियः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootविजित (कृदन्त; √जि (धातु) क्त, उपसर्गः वि) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन; बहुव्रीहिः (यस्य इन्द्रियाणि विजितानि सः)
महापातक-जैःarising from great sins
महापातक-जैः:
Hetu/Karana (Cause/Instrument/हेतु/करण)
TypeAdjective
Rootमहापातक (प्रातिपदिक; महा + पातक) + ज (कृदन्त/प्रातिपदिक; √जन् (धातु) क्त/ज-प्रत्यय ‘born of/produced by’)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; तत्पुरुषसमासः (महापातकेभ्यः जातैः)
घोरैःterrible
घोरैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन
विप्रःa Brahmin
विप्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1), एकवचन
पापैःfrom sins
पापैः:
Apadana (Separation/अपादान)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन
प्रमुच्यतेis released/freed
प्रमुच्यते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√मुच् (धातु) उपसर्गः प्र
Formलट्-लकार (Present), आत्मनेपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; कर्मणि प्रयोग (passive sense)

Īśvarī (Pārvatī) or a Devī addressed in this dialogue-context (Prabhāsakṣetra Māhātmya)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (vocative: mahādevi)

Scene: A brāhmaṇa pilgrim, barefoot and without umbrella, carries a begging bowl and walks under the open sky toward Prabhāsa; dark, smoky forms symbolizing mahāpātaka-sins dissolve behind him as he maintains restraint.

V
Vipra (brāhmaṇa)

FAQs

Austerity and self-restraint during pilgrimage function as powerful purification, capable of dissolving even grave karmic stains.

The verse speaks generally of tīrtha discipline, within the Prabhāsakṣetra Māhātmya frame.

Pilgrimage with austerities—no umbrella/footwear, alms-eating, and sense-control—is described as a means of pāpa-kṣaya (sin-removal).