Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 51

तं समाधिगतं ज्ञात्वा भेषजैर्योगसंमतैः । ममर्दुः सर्वतो विप्रास्तत्र सुप्ततनौ भृशम्

taṃ samādhigataṃ jñātvā bheṣajairyogasaṃmataiḥ | mamarduḥ sarvato viprāstatra suptatanau bhṛśam

ครั้นรู้ว่าเขาได้เข้าสู่สมาธิแล้ว พราหมณ์ทั้งหลายจึงใช้สมุนไพรโอสถที่เป็นที่ยอมรับตามโยคะ ถูร่างที่หลับอยู่ของเขาจากทุกด้านอย่างแรงกล้า

तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
समाधिगतम्having entered samādhi
समाधिगतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसमाधि (प्रातिपदिक) + गम् (धातु)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययः, past passive participle), पुंलिङ्गम्, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अर्थः: समाधिं गतः (entered samādhi)
ज्ञात्वाhaving known/realized
ज्ञात्वा:
Purvakala-kriya (Prior action)
TypeIndeclinable
Rootज्ञा (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive), पूर्वक्रिया (having known)
भेषजैःwith medicines
भेषजैः:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootभेषज (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गम् (neuter), तृतीया-विभक्तिः (instrumental), बहुवचनम् (plural)
योगसंमतैःapproved/appropriate (per yoga)
योगसंमतैः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयोग (प्रातिपदिक) + संमत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे तृतीया-बहुवचनम् (agreeing with भेषजैः); तृतीया-विभक्तिः, बहुवचनम्; तत्पुरुषः (योगेन संमताः = approved by yoga/appropriate per yogic practice)
ममर्दुःthey rubbed/massaged
ममर्दुः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootमृद्/मर्द् (धातु)
Formलिट् (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, बहुवचनम्
सर्वतःon all sides
सर्वतः:
Desha-visheshana (Spatial modifier)
TypeIndeclinable
Rootसर्वतः (अव्यय)
Formअव्ययम्, दिशावाचक/पर्यायवाचक (on all sides/everywhere)
विप्राःthe brahmins
विप्राः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविप्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम्
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formअव्ययम्, देशवाचक
सुप्ततनौon/in his sleeping body
सुप्ततनौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसुप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक) + तनु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्, सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम्; तत्पुरुषः (सुप्ता तनुः यस्य/यत्र = in the sleeping body)
भृशम्strongly
भृशम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभृशम् (अव्यय)
Formअव्ययम्, परिमाण/तीव्रतावाचक (intensifier)

Narrator (contextual Purāṇic narration)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Śaunaka and the Naimiṣāraṇya ṛṣis (frame typical of Skanda recensions)

Scene: At Prabhāsa, a group of brāhmaṇa-sages surround a yogin in deep samādhi, gently rubbing his limbs with herbal pastes and fragrant oils; the setting suggests a sacred grove near a tīrtha with calm light and ritual vessels nearby.

V
Viśākha
S
Samādhi

FAQs

True spiritual life includes compassionate care—supporting a practitioner’s body while honoring their samādhi.

Prabhāsa Kṣetra, where yogic absorption and its signs are recognized by sages.

No vow is prescribed; a practical act is described—using yogically approved herbs for restoring the ascetic’s body.