Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 3

महाव्रतमुपास्थाय निघ्नपुत्रेण धीमता । तस्य तुष्टस्तदा भानुः स्यमन्तकमणिं ददौ

mahāvratamupāsthāya nighnaputreṇa dhīmatā | tasya tuṣṭastadā bhānuḥ syamantakamaṇiṃ dadau

ครั้นบุตรผู้มีปัญญาแห่งนิฆนะได้ตั้งมั่นในมหาวรตและบำเพ็ญอุปาสนาแล้ว ภาณุ (พระสุริยะ) ก็ทรงพอพระทัย และประทานแก้วสยมันตกะแก่เขา

महाव्रतम्the great vow
महाव्रतम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहाव्रत (प्रातिपदिक; महत् + व्रत)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म), एकवचन; compound: कर्मधारय (महद् व्रतम्)
उपास्थायhaving undertaken/observed
उपास्थाय:
Kriya-viseshana (Absolutive/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootउप-आस् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभाव; उपसर्ग: उप-; ‘having attended/served/undertaken’
निघ्नपुत्रेणby the son of Nighna
निघ्नपुत्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootनिघ्नपुत्र (प्रातिपदिक; निघ्न + पुत्र)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (निघ्नस्य पुत्रः)
धीमताby the intelligent (one)
धीमता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootधीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (निघ्नपुत्रेण)
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (सम्बन्ध), एकवचन
तुष्टःpleased
तुष्टः:
Karta (Subject complement/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootतुष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; तुष् धातोः क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (past passive participle)
तदाthen
तदा:
Kāla-adhikarana (Time/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
भानुःthe Sun
भानुः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootभानु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
स्यमन्तकमणिम्the Syamantaka jewel
स्यमन्तकमणिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्यमन्तक-मणि (प्रातिपदिक; स्यमन्तक + मणि)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (स्यमन्तकस्य मणिः)
ददौgave
ददौ:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदा (धातु)
Formलिट्-लकार (परोक्शभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Īśvara (Śiva)

Tirtha: Nāgarāditya (validated by precedent)

Type: kshetra

Listener: Mahādevī (Pārvatī)

Scene: Satrājit, austere and radiant from vow-observance, stands before the blazing Sun; Sūrya manifests and hands over the Syamantaka jewel, depicted as a luminous gem emitting golden rays.

S
Satrājit (son of Nighna)
B
Bhānu (Sūrya)
S
Syamantaka-maṇi

FAQs

Austerity and vow-observance, when rooted in devotion, are shown to mature into divine grace and auspicious gifts.

This verse supports the Nāgarāditya/Prabhāsa sacred narrative by recounting Sūrya’s boon-giving power, though the verse itself centers on the boon event.

Observance of a ‘mahāvrata’—a major vow/discipline undertaken as devotional practice.