Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 44

दृष्टश्चिरायुरप्येवं कृतस्तेनाब्जयोनिना । दिवारात्रमहं तात तव दुःखेन दुखितः । न निद्रामनुगच्छामि तन्मेदुःखं गतं महत्

dṛṣṭaścirāyurapyevaṃ kṛtastenābjayoninā | divārātramahaṃ tāta tava duḥkhena dukhitaḥ | na nidrāmanugacchāmi tanmeduḥkhaṃ gataṃ mahat

ดังนี้ พระผู้บังเกิดจากดอกบัว (พรหมา) ได้ประทานอายุยืนให้ด้วย แต่ลูกเอ๋ย ทั้งกลางวันกลางคืนเราทุกข์ระทมเพราะความทุกข์ของเจ้า; เราไม่อาจหลับได้—ความโศกใหญ่หลวงได้มาถึงเราแล้ว

दृष्टःwas seen
दृष्टः:
Kriyā (Predicate participle/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (seen)
चिरायुःlong-lived
चिरायुः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचिर + आयुस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण; कर्मधारय (चिरम् आयुः यस्य = long-lived)
अपिalso, even
अपि:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय-निपात (particle: also/even)
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (Manner adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb: thus/in this way)
कृतःwas made, was granted
कृतः:
Kriyā (Predicate participle/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन (made/done)
तेनby him
तेन:
Karana (Agent-instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (Instrumental singular: by him/that)
अब्जयोनिनाby the lotus-born (Brahmā)
अब्जयोनिना:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअब्ज + योनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; तत्पुरुष (अब्जे योनि: यस्य = lotus-born; Brahmā)
दिवारात्रम्day and night
दिवारात्रम्:
Kāla-adhikaraṇa (Temporal adverbial/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootदिवा + रात्रि (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्ययवत् प्रयोग (adverb: day and night/continually)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formप्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (Nominative singular: I)
तातO dear son
तात:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootतात (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-विभक्ति, एकवचन (Vocative)
तवyour
तव:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (Genitive singular: your)
दुःखेनby (your) sorrow
दुःखेन:
Karana/Hetu (Cause-instrument/करण-हेतु)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन (Neuter, Instrumental, Singular)
दुखितःafflicted, saddened
दुखितः:
Karta (Subject complement/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootदुखित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (Masculine, Nominative, Singular)
not
:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय (negation)
निद्राम्sleep
निद्राम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिद्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन (Feminine, Accusative, Singular)
अनुगच्छामिI attain, I go to (sleep)
अनुगच्छामि:
Kriyā (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootअनु-गम् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), उत्तमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद (1st person singular, present, active)
तत्that
तत्:
Viśeṣaṇa/Anvaya (Correlative/संबन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; संकेत-सर्वनाम (that)
मेmy
मे:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (Genitive singular: my)
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन (Neuter, Nominative, Singular)
गतम्has gone, is removed
गतम्:
Kriyā (Predicate participle/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past passive participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (gone/removed)
महत्great
महत्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (Neuter, Nominative, Singular)

Unspecified (contextual speaker not explicit in the verse)

Tirtha: Prabhāsa Kṣetra (Mārkaṇḍeyeśvara-māhātmya narrative)

Type: kshetra

Scene: A father figure confesses sleepless grief over his child’s sorrow; Brahmā’s boon of long life is referenced as a backdrop, while the emotional focus is on compassion and unrest—night turning into day without sleep.

B
Brahmā (Abjayoni)

FAQs

It highlights compassionate solidarity: true love and dharmic concern share another’s suffering rather than remaining indifferent.

Within this adhyāya’s context, the focus is the Mārkaṇḍeyeśvara sacred setting in Prabhāsa Kṣetra (Prabhāsakṣetramāhātmya).

No direct ritual (dāna/snān/japa) is prescribed in this verse; it is a narrative-emotional teaching within the māhātmya.