Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 14

तथा संचयनश्राद्धे जातिजन्मकृतं नृणाम् । मृत शय्याप्रतिग्राही वेदस्यैव च विक्रयी । ब्रह्मस्वहारी च नरस्तस्य शुद्धिर्न विद्यते

tathā saṃcayanaśrāddhe jātijanmakṛtaṃ nṛṇām | mṛta śayyāpratigrāhī vedasyaiva ca vikrayī | brahmasvahārī ca narastasya śuddhirna vidyate

ฉันนั้น ในพิธีสัญจยนศราทธ์ ย่อมพิจารณามลทินที่เกิดจากวรรณะและชาติกำเนิดด้วย แต่ผู้ใดรับเตียงของผู้ตาย ผู้ใดขายพระเวท และผู้ใดลักทรัพย์ของพราหมณ์—ผู้นั้นย่อมไม่มีความบริสุทธิ์ให้บังเกิด

तथाlikewise; similarly
तथा:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध-क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Roottathā (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण/adverb)
संचयनश्राद्धेin the saṃcayana-śrāddha (post-cremation rite)
संचयनश्राद्धे:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootsaṃcayana-śrāddha (प्रातिपदिक; संचयन + श्राद्ध)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी विभक्ति (7th/सप्तमी), एकवचन; अधिकरण (locative of occasion)
जातिcaste; birth-class
जाति:
Sambandha (Compound-member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootjāti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपद as stem)
जन्मbirth
जन्म:
Sambandha (Compound-member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootjanma (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपद as stem)
कृतम्done; performed
कृतम्:
Visheshana (Adjectival/विशेषण)
TypeAdjective
Rootkṛ (धातु) + kta (कृत् प्रत्यय)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन; विशेषण (qualifying implied कर्म/act)
नृणाम्of men
नृणाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootnṛ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति (6th/षष्ठी), बहुवचन; सम्बन्ध (genitive)
मृतdead
मृत:
Sambandha (Compound-member/समासाङ्ग)
TypeAdjective
Rootmṛta (प्रातिपदिक/कृदन्त-भूतकृदन्त)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (समासपूर्वपद as stem)
शय्याbed
शय्या:
Sambandha (Compound-member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootśayyā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपद as stem)
प्रतिग्राहीone who accepts (as a gift)
प्रतिग्राही:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootprati-grah (धातु) + in (कृत्)
Formकृदन्त (इन्-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्तृवाचक (agent noun)
वेदस्यof the Veda
वेदस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootveda (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति (6th/षष्ठी), एकवचन; सम्बन्ध (genitive)
एवindeed; only
एव:
Sambandha (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय (निपात/particle; emphasis)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/ conjunction)
विक्रयीseller
विक्रयी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvi-krī (धातु) + in (कृत्)
Formकृदन्त (इन्-प्रत्यय), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; कर्तृवाचक (seller)
ब्रह्मस्वहारीstealer of Brahmin property
ब्रह्मस्वहारी:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootbrahma-sva-hārī (प्रातिपदिक; ब्रह्म + स्व + हारी)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; कर्तृवाचक (one who takes Brahmin-property)
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय/ conjunction)
नरःa man
नरः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootnara (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्ता
तस्यof him; for him
तस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी विभक्ति (6th/षष्ठी), एकवचन; सम्बन्ध
शुद्धिःpurification
शुद्धिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootśuddhi (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति (1st/प्रथमा), एकवचन; कर्तृ/विषय (subject-noun)
not
:
Sambandha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formअव्यय (निषेध/negation particle)
विद्यतेexists; is found
विद्यते:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootvid (धातु)
Formलट् लकार (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; आत्मनेपद; भावे/अस्तित्वे प्रयोग (exists)

Sūta (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Pilgrimage audience

Scene: A somber śrāddha setting at Prabhāsa: a priest rejects tainted gifts; three shadowy vignettes depict (1) a man taking a dead person’s bed, (2) a man selling Vedic manuscripts, (3) a man stealing a brahmin’s property—each surrounded by dark, unpurified aura.

V
Veda
B
Brāhmaṇa (brahmasva)

FAQs

Certain acts—commodifying sacred knowledge and stealing brahmin property—are portrayed as spiritually catastrophic and beyond ordinary expiation.

The moral code is taught within Prabhāsa-kṣetra’s Māhātmya, reinforcing the sanctity expected in that pilgrimage sphere.

It references saṃcayana-śrāddha and discusses purity/expiation limits for specific grave offenses.