Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 10

चान्द्रायणानि कृच्छ्राणि महासां तपनानि च । प्रायश्चित्तानि दीयन्ते यत्र नास्ति सरस्वती

cāndrāyaṇāni kṛcchrāṇi mahāsāṃ tapanāni ca | prāyaścittāni dīyante yatra nāsti sarasvatī

ที่ใดไม่มีพระสรัสวตี ผู้คนย่อมพึ่งการชดใช้บาป—พรตจันทรายณะ ตบะกฤจฉระ และตบะหนักอื่น ๆ. (แต่ ณ ที่นี้ พระสรัสวตีเองประทานความบริสุทธิ์)

cāndrāyaṇāniCāndrāyaṇa vows/penances
cāndrāyaṇāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootcāndrāyaṇa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), बहुवचन (Plural)
kṛcchrāṇiKṛcchra penances
kṛcchrāṇi:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootkṛcchra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
mahāsāmof the Mahāsā (penances)
mahāsām:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootmahāsā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन
tapanāniausterities/penances
tapanāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottapana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (Conjunctive/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
prāyaścittāniexpiations/atonements
prāyaścittāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootprāyaścitta (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन
dīyanteare given/are prescribed
dīyante:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootdā (धा-धातु)
Formलट्-लकार (Present), कर्मणि-प्रयोग (Passive), प्रथम-पुरुष (3rd person), बहुवचन
yatrawhere
yatra:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootyatra (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (relative adverb: where)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
astiexists/is
asti:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootas (अस्-धातु)
Formलट्-लकार (Present), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन
sarasvatīSarasvatī (river/goddess)
sarasvatī:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootsarasvatī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन

Skanda (deduced)

Tirtha: Sārasvata-tīrtha / Sarasvatī

Type: kshetra

Scene: A didactic contrast: on one side ascetics performing harsh vows (measured grains for Cāndrāyaṇa, austere postures for Kṛcchra); on the other, pilgrims bathing in Sarasvatī with calm faces, suggesting grace-based purification.

S
Sarasvatī
C
Cāndrāyaṇa
K
Kṛcchra
P
Prāyaścitta

FAQs

Sarasvatī-tīrtha is portrayed as intrinsically purifying, reducing the need for harsh expiatory disciplines.

The Sarasvatī presence at Prabhāsa—implicitly the Sārasvata Tīrtha.

Cāndrāyaṇa and Kṛcchra are cited as common expiations elsewhere; the verse contrasts them with Sarasvatī’s purifying power.