Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 31

पौराणिकाः सुरर्षीणामा द्यानां चरितक्रियाः । दृष्ट्वा रामं द्विजाः सर्वे मधुपानारुणेक्षणम्

paurāṇikāḥ surarṣīṇāmā dyānāṃ caritakriyāḥ | dṛṣṭvā rāmaṃ dvijāḥ sarve madhupānāruṇekṣaṇam

พราหมณ์ทั้งหลาย ผู้ชำนาญปุราณะและรู้กิจจา-จริยาแห่งเทพและฤๅษี ครั้นเห็นพระราม (พระพลราม) ผู้มีดวงตาแดงเรื่อเพราะดื่มสุรา ต่างก็พากันสังเกตและตระหนัก

पौराणिकाःpurāṇa-narrators, traditional storytellers
पौराणिकाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपौराणिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेष्यः ‘द्विजाः’ (apposition)
सुरर्षीणाम्of the divine sages
सुरर्षीणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसुर (प्रातिपदिक) + ऋषि (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारयः: सुराश्च ते ऋषयश्च/सुर-ऋषयः (divine seers); पुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
आद्यानाम्of the ancient/primeval
आद्यानाम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootआद्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; ‘सुरर्षीणाम्’ इत्यस्य विशेषणम्
चरितक्रियाः(those who recount) the deeds and exploits
चरितक्रियाः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeNoun
Rootचरित (प्रातिपदिक/कृदन्त-रूप) + क्रिया (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषः: चरितस्य क्रियाः (deeds/acts of exploits); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘पौराणिकाः’ इत्यस्य विशेषण/वर्णन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund), अव्ययभावः; पूर्वक्रिया
रामम्Rama
रामम्:
Karma (Object/कर्म) (of ‘dṛṣṭvā’)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
द्विजाःthe brahmins
द्विजाः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; कर्तृपदम्
सर्वेall
सर्वे:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; ‘द्विजाः’ इत्यस्य विशेषणम्
मधुपानारुणेक्षणम्whose eyes were reddish from drinking mead
मधुपानारुणेक्षणम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमधु (प्रातिपदिक) + पान (प्रातिपदिक) + अरुण (प्रातिपदिक) + ईक्षण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः: मधुपानेन अरुणे ईक्षणे यस्य (eyes reddened by drinking mead); पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘रामम्’ इत्यस्य विशेषणम्

Narrator (Purāṇic frame)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Brāhmaṇa sages

Scene: Learned brāhmaṇas, experts in Purāṇas, turn their gaze toward Rāma/Balarāma entering; his eyes are reddish, his demeanor heavy; the assembly’s faces show surprise and concern, sensing a breach of sacred decorum.

B
Balarāma (Rāma)
D
Dvijas
S
Sura-ṛṣis (divine seers)

FAQs

Even the mighty are accountable to dharma; impairment (madya) becomes a cause of moral lapse and subsequent repentance.

Prabhāsa-kṣetra, where the narrative sets the stage for repentance and expiation.

Not yet; this verse prepares for the later mention of prāyaścitta (expiation).