Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 23

एवं वस्त्रादि संशोध्य ततः स्नानं समाचरेत् । शुचौ मनोरमे स्थाने संगृह्यास्त्रेण मृत्तिकाम्

evaṃ vastrādi saṃśodhya tataḥ snānaṃ samācaret | śucau manorame sthāne saṃgṛhyāstreṇa mṛttikām

ดังนี้ เมื่อชำระผ้านุ่งห่มและสิ่งอื่นๆ ให้สะอาดแล้ว จึงค่อยประกอบการอาบน้ำชำระกาย ในสถานที่สะอาดรื่นรมย์ ให้รวบรวมดินสำหรับอาบ (มฤตติกา) โดยสวดมนต์คุ้มครอง ‘อัสตร’

एवम्thus
एवम्:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formक्रियाविशेषण-अव्यय (adverb)
वस्त्रादिcloth etc.
वस्त्रादि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवस्त्रादि (प्रातिपदिक; वस्त्र + आदि)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; आदि-समास (वस्त्रं च अन्यानि च)
संशोध्यhaving purified
संशोध्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootशुध्/शुच् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); उपसर्गः सम्-
ततःthen
ततः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; क्रम/अनन्तरता-वाचक (then/thereafter)
स्नानम्bathing
स्नानम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
समाचरेत्should perform
समाचरेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootआचर् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative), परस्मैपद, प्रथम-पुरुष, एकवचन; उपसर्गः सम्- + आ-
शुचौin a pure (place)
शुचौ:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootशुचि (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; स्थानस्य विशेषणम्
मनोरमेpleasant/charming
मनोरमे:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootमनोरम (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; स्थानस्य विशेषणम्
स्थानेin a place
स्थाने:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
संगृह्यhaving collected/taken
संगृह्य:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootग्रह् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (absolutive/gerund); उपसर्गः सम्-
अस्त्रेणwith the (mantra-)weapon
अस्त्रेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; करण (instrument)
मृत्तिकाम्clay/earth
मृत्तिकाम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमृत्तिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन

Skanda (deduced)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: ghat

Scene: A pilgrim on the seashore/ghāṭa cleans garments, then kneels in a clean sandy spot to gather sacred clay while silently invoking an astra-mantra; ritual vessels and folded cloth are neatly arranged.

A
Astra-mantra
M
Mṛttikā (clay)
S
Snāna

FAQs

Sacred bathing is a complete discipline: purity of clothing, place, and mantra-protected action supports the sanctity of the rite.

Prabhāsa Kṣetra, where bathing rites are described with mantra-based safeguards.

Clean garments first; then bathe, collecting cleansing clay (mṛttikā) in a pure place while using the astra-mantra.