Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 25

रावणोऽपि स संतुष्टो भूयोभूयो महेश्वरम् । पूजयित्वा च तल्लिंगं समारुह्य च पुष्पकम् । त्रैलोक्यविजयाकांक्षी इष्टं देशं जगाम ह

rāvaṇo'pi sa saṃtuṣṭo bhūyobhūyo maheśvaram | pūjayitvā ca talliṃgaṃ samāruhya ca puṣpakam | trailokyavijayākāṃkṣī iṣṭaṃ deśaṃ jagāma ha

ราวณะเองก็ปลาบปลื้ม บูชาพระมหेशวรและลึงค์นั้นซ้ำแล้วซ้ำเล่า. แล้วขึ้นสู่ปุษปกวิมาน ด้วยความปรารถนาจะพิชิตไตรโลก จึงออกเดินทางไปยังถิ่นที่ตนประสงค์.

रावणःRāvaṇa
रावणः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्
अपिalso, even
अपि:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (particle)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; सर्वनाम
संतुष्टःsatisfied
संतुष्टः:
Karta-dharma (Predicate adjective/कर्तृधर्म)
TypeAdjective
Rootसम् + तुष् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (Past passive participle); पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; उपसर्गः—सम्; धातुः—तुष् (तोषे)
भूयःagain
भूयः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/प्रातिपदिक-निबद्ध)
Formअव्ययम्; पुनरर्थक-क्रियाविशेषणम् (adverb: again)
भूयःagain
भूयः:
Kriya-viseshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootभूयस् (अव्यय/प्रातिपदिक-निबद्ध)
Formअव्ययम्; पुनरर्थक-क्रियाविशेषणम्
महेश्वरम्Mahēśvara (Śiva)
महेश्वरम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootमहा (प्रातिपदिक) + ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; कर्मधारयः (महान् ईश्वरः)
पूजयित्वाhaving worshipped
पूजयित्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootपूज् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय-भावकृदन्तम् (Gerund); धातुः—पूज् (पूजायाम्)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
तत्-लिङ्गम्that liṅga
तत्-लिङ्गम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + लिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; तत्पुरुषः (तत् लिङ्गम् = तस्य लिङ्गम्)
समारुह्यhaving mounted
समारुह्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + रुह् (धातु)
Formल्यप्/क्त्वा-अर्थे अव्यय-भावकृदन्तम् (Gerund); उपसर्गाः—सम्, आ; धातुः—रुह् (आरोहे)
and
:
Samuccaya (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्ययम्; समुच्चयार्थक-निपातः
पुष्पकम्Puṣpaka (the aerial car)
पुष्पकम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपुष्पक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
त्रैलोक्य-विजय-आकाङ्क्षीdesiring conquest of the three worlds
त्रैलोक्य-विजय-आकाङ्क्षी:
Karta-dharma (Predicate adjective/कर्तृधर्म)
TypeAdjective
Rootत्रैलोक्य (प्रातिपदिक) + विजय (प्रातिपदिक) + आकाङ्क्षिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्; तत्पुरुष-समासः (त्रैलोक्यस्य विजयम् आकाङ्क्षति इति)
इष्टम्desired, chosen
इष्टम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootइष्ट (प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्; विशेषणम्
देशम्place, region
देशम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः (Accusative), एकवचनम्
जगामwent
जगाम:
Kriya (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; धातुः—गम् (गत्यर्थः)
indeed (particle)
:
Sambandha/Emphasis (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formअव्ययम्; स्मरण/खल्वर्थक-निपातः (expletive particle)

Narrator (contextual; within Śiva–Pārvatī discourse)

Tirtha: Prabhāsa-liṅga (Prabhāsa-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: Rāvaṇa, satisfied, offers repeated worship to the liṅga, then ascends the gleaming Puṣpaka vimāna; the shrine recedes as the aerial car rises over the sea-coast.

R
Rāvaṇa
M
Maheśvara (Śiva)
R
Rāvaṇeśvara liṅga
P
Puṣpaka vimāna
T
trailokya

FAQs

Even great power-seekers are shown relying on worship; the text contrasts devotion’s efficacy with the ambiguity of worldly ambition.

Rāvaṇeśvara within Prabhāsa Kṣetra, where Rāvaṇa worships the liṅga.

Repeated worship (bhūyo-bhūyaḥ pūjā) of Śiva and the liṅga; no further procedural detail is given.