Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 137

निर्दग्धुकामं रोषेण सान्त्वयामास पार्वति । भास्वंतं निजया दीप्त्या निजगेहमुपागतम् । क्व संज्ञेति च पृच्छन्तं कथयामास विश्वकृत्

nirdagdhukāmaṃ roṣeṇa sāntvayāmāsa pārvati | bhāsvaṃtaṃ nijayā dīptyā nijagehamupāgatam | kva saṃjñeti ca pṛcchantaṃ kathayāmāsa viśvakṛt

พระปารวตีทรงปลอบประโลมกามเทพผู้ถูกเผาผลาญด้วยโทสะ แล้วภาสวานคือพระสุริยะ ผู้รุ่งโรจน์ด้วยรัศมีของตน เสด็จกลับสู่เคหสถานของตน ครั้นทรงถามว่า “สัญญาอยู่ที่ใด?” วิศวกริตจึงทูลแจ้งแก่พระองค์

निर्दग्धुto burn
निर्दग्धु:
TypeVerb
Rootnir-dah (धातु) + tumun (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive) समासाङ्ग; धातु: दह् (to burn)
कामम्desiring to burn (him)
कामम्:
Karma (Object of 'sāntvayāmāsa')
TypeAdjective
Rootkāma (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समस्तपद: निर्दग्धु-कामम् = 'burn-wishing' (उपपद-तत्पुरुष)
रोषेणwith anger, out of rage
रोषेण:
Karaṇa/Hetu (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootroṣa (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
सान्त्वयामासconsoled, appeased
सान्त्वयामास:
Kriyā (Predicate verb)
TypeVerb
Rootsāntvaya (णिजन्त from sāntv) (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद; धातु: सान्त्वय् (to console/appease)
पार्वतिPārvatī
पार्वति:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootpārvatī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
भास्वन्तम्shining, radiant
भास्वन्तम्:
Karma (Object qualifier)
TypeAdjective
Rootbhās (धातु) + śatṛ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेषण (of 'upāgatam')
निजयाby her own
निजया:
Karaṇa (Instrument qualifier)
TypeAdjective
Rootnijā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन; विशेषण (of 'dīptyā')
दीप्त्याby (her) radiance
दीप्त्या:
Karaṇa (Instrument)
TypeNoun
Rootdīpti (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया (3rd/Instrumental), एकवचन
निजown
निज:
TypeAdjective
Rootnija (प्रातिपदिक)
Formसमासाङ्ग (compound member)
गेहम्(to) his own house
गेहम्:
Karma (Destination)
TypeNoun
Rootgeha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; समस्तपद: निज-गेहम् = 'own house'
उपागतम्having come/arrived
उपागतम्:
Karma (Object)
TypeAdjective
Rootupa-ā-gam (धातु) + kta (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेष्य: (सूर्यम्)
क्वwhere
क्व:
Kriyāviśeṣaṇa (Interrogative adverb)
TypeIndeclinable
Rootkva (अव्यय)
Formअव्यय, प्रश्नवाचक देशवाचक (interrogative adverb: where)
संज्ञाSaṃjñā
संज्ञा:
Karma (Topic of inquiry)
TypeNoun
Rootsaṃjñā (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; इति-उद्धरणे (in quoted question)
इतिthus, '...'
इति:
Vākyārtha-dyotaka (Quotative)
TypeIndeclinable
Rootiti (अव्यय)
Formअव्यय, इति-उद्धरण/वाक्यसमाप्तिसूचक (quotative particle)
and
:
Samuccaya (Connector)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय (conjunction)
पृच्छन्तम्(him) asking
पृच्छन्तम्:
Karma (Object)
TypeVerb
Rootpṛcch (धातु) + śatṛ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), एकवचन; विशेष्य: (सूर्यम्)
कथयामासtold
कथयामास:
Kriyā (Predicate verb)
TypeVerb
Rootkathaya (णिजन्त from kath) (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
विश्वकृत्Viśvakṛt (Viśvakarman)
विश्वकृत्:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootviśvakṛt (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; बहुव्रीहिः: 'यः विश्वं करोति' = Viśvakarman

Narrator (contextual Purāṇic narration within Prabhāsakṣetra-māhātmya)

Tirtha: Prabhāsa-kṣetra

Type: kshetra

Listener: Pilgrimage audience in the Mahātmya frame

Scene: Two intercut moments: (1) Pārvatī gently consoling Kāma, still bearing marks of scorching; (2) Sūrya, blazing, entering his abode and questioning Viśvakṛt about Saṃjñā’s whereabouts; the artisan responds with calm authority.

P
Pārvatī
K
Kāma
B
Bhāsvān (Sūrya)
S
Saṃjñā
V
Viśvakṛt (Viśvakarman)

FAQs

Even overpowering divine energies must be harmonized; compassion and right counsel restore cosmic balance.

The narrative sits within the Prabhāsa-kṣetra Māhātmya (Prabhāsa region), framing Sūrya’s account as part of the site’s sacred prestige.

No direct vrata, dāna, or snāna is stated in this verse; it is narrative context for the māhātmya.