Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Prabhasa Khanda, Shloka 21

यां श्रुत्वा पापकर्मापि गच्छेद्धि परमां गतिम् । दुःखत्रयविनिर्मुक्तः सर्वातङ्कविवर्जितः

yāṃ śrutvā pāpakarmāpi gaccheddhi paramāṃ gatim | duḥkhatrayavinirmuktaḥ sarvātaṅkavivarjitaḥ

เมื่อได้สดับเรื่องราวศักดิ์สิทธิ์นี้ แม้ผู้ประกอบกรรมบาปก็ย่อมบรรลุคติอันสูงสุดโดยแท้—พ้นจากทุกข์สามประการ และปราศจากเคราะห์ภัยทั้งปวง

याम्which (her/that)
याम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचनम् (relative pronoun, acc. sg. f.)
श्रुत्वाhaving heard
श्रुत्वा:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootश्रु (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (gerund/absolutive)
पापsinful
पाप:
Samasa-anga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासाङ्गत्वेन
कर्मdeeds; (as) one whose deeds are sinful
कर्म:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootकर्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचनम् (समासोत्तरपद; 'पापकर्मा' इति बहुव्रीहिः)
अपिeven
अपि:
Sambandha (Relation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्ययम्; अप्यर्थे/सम्भावनायाम् (particle: even/also)
गच्छेत्would go, may attain
गच्छेत्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formविधिलिङ् (optative); प्रथमपुरुषः; एकवचनम्; परस्मैपदम्
हिindeed
हि:
Nipata (Particle/निपात)
TypeIndeclinable
Rootहि (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphatic/causal particle)
परमाम्supreme
परमाम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचनम् (agreeing with गतिम्)
गतिम्state, destination
गतिम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; द्वितीया विभक्ति; एकवचनम्
दुःखsorrow
दुःख:
Samasa-anga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासाङ्गत्वेन
त्रयthree
त्रय:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रय (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्या-विशेषणम्; समासाङ्गत्वेन
विनिर्मुक्तःfreed from
विनिर्मुक्तः:
Karta (Subject complement/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+निर्+मुच् (धातु) → विनिर्मुक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचनम्
सर्वall
सर्व:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपदत्वेन सर्व-शब्दः (all)
आतङ्कaffliction, fear
आतङ्क:
Samasa-anga (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootआतङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; समासाङ्गत्वेन
विवर्जितःdevoid of
विवर्जितः:
Karta (Subject complement/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootवि+वृज्/वर्ज् (धातु) → विवर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त); पुंलिङ्ग; प्रथमा विभक्ति; एकवचनम्

Sūta (Lomaharṣaṇa) (deduced from Purāṇic framing of Māhātmya narration)

Tirtha: प्रभासक्षेत्र

Type: kshetra

Listener: ऋषयः

Scene: श्रोता पापकर्म-भार-युक्तः अपि कथाश्रवणेन प्रकाशमानः; ऊपर त्रिताप-रूपक—तीन ज्वालाएँ/तीन मेघ—शान्त हो रहे हैं; पृष्ठभूमौ समुद्रतीर-प्रभास

FAQs

Śravaṇa (devout hearing) of the Māhātmya itself is purifying and can lead even the sinful toward the highest spiritual attainment.

Prabhāsakṣetra (Prabhāsa), praised through its Māhātmya as a liberating sacred geography.

The implied practice is śravaṇa—listening to the sacred narrative with faith as a means of gaining puṇya and freedom from suffering.