Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

येन सर्वाणि पश्यामस्तीर्थान्यायतनानि च । यान्यत्र संति पुण्यानि मुनीनां भावितात्मनाम्

yena sarvāṇi paśyāmastīrthānyāyatanāni ca | yānyatra saṃti puṇyāni munīnāṃ bhāvitātmanām

เพื่อให้เราทั้งหลายได้เห็นตถีรถะทั้งปวงและสถานศักดิ์สิทธิ์ ณ ที่นี้—บรรดาสถานอันเป็นบุญของเหล่ามุนีผู้มีจิตฝึกตนและบริสุทธิ์

येनby which
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गे तृतीया (3rd/तृतीया), एकवचनम्; करण-सम्बन्धे (instrumental)
सर्वाणिall
सर्वाणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeAdjective
Rootसर्व (सर्वनाम/विशेषण-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचनम्; ‘तीर्थानि…आयतनानि’ इत्यस्य विशेषणम्
पश्यामःwe see
पश्यामः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), उत्तमपुरुषः (1st person), बहुवचनम्; परस्मैपदम्
तीर्थानिholy places
तीर्थानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचनम्
आयतनानिabodes/shrines
आयतनानि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआयतन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया (2nd/द्वितीया), बहुवचनम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-निपातः (conjunction)
यानिwhich
यानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, नपुंसकलिङ्गे प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचनम्; ‘पुण्यानि’ इत्यस्य विशेषण-सम्बन्धः
अत्रhere
अत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्ययम् (adverb of place)
सन्तिare/exist
सन्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्; परस्मैपदम्
पुण्यानिmeritorious (things)
पुण्यानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे प्रथमा (1st/प्रथमा), बहुवचनम्
मुनीनाम्of sages
मुनीनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचनम्; सम्बन्धः (genitive)
भावितात्मनाम्of the self-controlled/meditative (sages)
भावितात्मनाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootभावित-आत्मन् (कृदन्त+प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/षष्ठी), बहुवचनम्; ‘मुनीनाम्’ इत्यस्य विशेषणम्; भावित (भू धातोः क्त-प्रत्ययः, past passive participle) + आत्मन् (प्रातिपदिक)

Bhīṣma

Type: kshetra

Scene: A pilgrim-party pauses at the threshold of a sacred region, gazing across a vista dotted with small shrines and ascetic hermitages; sages with matted hair sit in meditation, and the atmosphere suggests many tīrthas clustered together.

T
Tīrthas
Ā
Āyatanas (shrines)
M
Munis
H
Hāṭakeśvara-kṣetra (context)

FAQs

Pilgrimage is not only travel but darśana and learning: seeing tīrthas and shrines associated with realized sages cultivates devotion and dharma.

The verse speaks of multiple tīrthas and shrines within the same sacred region, understood in context as Hāṭakeśvara-kṣetra.

An implied practice: remain and take darśana of the local tīrthas and sanctuaries (tīrtha-paryaṭana within the kṣetra).