Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 49

तथेति समनुज्ञाते तेन शूद्रेण सत्वरम् । निन्युस्तं स्कन्धमारोप्य शूद्रं क्षेत्रे यथोदितम्

tatheti samanujñāte tena śūdreṇa satvaram | ninyustaṃ skandhamāropya śūdraṃ kṣetre yathoditam

ครั้นศูทรนั้นกล่าวอนุญาตว่า “เป็นเช่นนั้นเถิด” เขาทั้งหลายก็รีบยกเขาขึ้นบ่า แล้วพาเข้าสู่เขตศักดิ์สิทธิ์ (กฺเษตร) ตามที่ได้บอกไว้ทุกประการ

तथाso, thus
तथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय, प्रकारवाचक (manner adverb)
इतिthus (saying)
इति:
Sambandha (Discourse marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय, वाक्यसमाप्ति/उद्धरणसूचक (quotative particle)
समनुज्ञातेwhen (he) had consented / when permission was given
समनुज्ञाते:
Adhikarana (Locative absolute/अधिकरण)
TypeVerb
Rootसम् + अनु + ज्ञा (धातु) → समनुज्ञात (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle) ‘समनुज्ञात’; सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम्; नपुंसकलिङ्गे/पुंलिङ्गे सन्दर्भानुसारं; ‘(तस्मिन्) समनुज्ञाते’ = ‘when permission was granted’ (locative absolute)
तेनby him
तेन:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (instrumental), एकवचनम्
शूद्रेणby the śūdra
शूद्रेण:
Kartr-karana (Agent-instrument/कर्ता-करण)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तेन’ इत्यस्य विशेषणम्
सत्वरम्quickly
सत्वरम्:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootसत्वरम् (अव्यय)
Formअव्यय, क्रियाविशेषण (adverb)
निन्युःthey led
निन्युः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootनी (धातु)
Formलिट्-लकारः (perfect), प्रथमपुरुषः (3rd person), बहुवचनम्; परस्मैपदम्; धातुः: नी (to lead)
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
स्कन्धम्(on the) shoulder
स्कन्धम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootस्कन्ध (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
आरोप्यhaving placed (him) on
आरोप्य:
Purvakala (Prior action/पूर्वकाल)
TypeVerb
Rootआ + रुह् (धातु) → आरोप्य (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive) from आ+रुह्/आरोपय् (causative sense ‘to place upon’); ‘having placed (him) upon’
शूद्रम्the śūdra (man)
शूद्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘तम्’ इत्यस्य अपि विशेष्यभावः (apposition)
क्षेत्रेin the field/place
क्षेत्रे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootक्षेत्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः (neuter), सप्तमी-विभक्तिः (locative), एकवचनम्
यथाas
यथा:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय, उपमान/प्रकारवाचक (as, according to)
उदितम्as was said
उदितम्:
Kriya-visheshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeAdjective
Rootउद् + वद्/वच् (धातु) → उदित (कृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past passive participle) ‘उदित’ = ‘said/uttered’; नपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; अव्ययवत् ‘यथोदितम्’ = ‘as stated’

Narrator (Purāṇic narrator within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya; specific named speaker not present in snippet)

Type: kshetra

Scene: After receiving consent, attendants quickly lift the Śūdra onto their shoulders and carry him into the sacred kṣetra exactly as prescribed.

Ś
śūdra
K
kṣetra

FAQs

Obedience to dhārmic instruction and reverence for the kṣetra are presented as the first steps that enable later spiritual results.

The verse refers generally to a “kṣetra” within the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative; the specific place-name is not stated in this shloka.

Proper entry into the sacred precinct (kṣetra) “as instructed” is emphasized, preparing for subsequent rites in the narrative.