Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

तथैव भोजनं चक्रे तस्यातिथ्यसमुद्भवम् । भयेन रहितः शूद्रो हर्षेण महतान्वितः

tathaiva bhojanaṃ cakre tasyātithyasamudbhavam | bhayena rahitaḥ śūdro harṣeṇa mahatānvitaḥ

เขาก็รับประทานอาหารที่เกิดจากการต้อนรับนั้นเช่นเดิม; ชูทรผู้นั้นปราศจากความหวาดกลัว และเปี่ยมด้วยความปีติยิ่งใหญ่

तथाthus
तथा:
Kriya-viseshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) = thus/in that manner
एवindeed
एव:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (निश्चयार्थक निपात) = indeed/just
भोजनम्meal/food
भोजनम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootभोजन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
चक्रेhe did/made
चक्रे:
Kriya (Main verb)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलिट्-लकार (perfect), आत्मनेपद; प्रथमपुरुष, एकवचन
तस्यof him
तस्य:
Sambandha (Genitive)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध
आतिथ्यसमुद्भवम्arising from hospitality
आतिथ्यसमुद्भवम्:
Visheshana (Qualifier of कर्म)
TypeAdjective
Rootआतिथ्य + सम्-उद्-भू (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त 'समुद्भव' (arisen); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आतिथ्यात् समुद्भवम्) विशेषणम् (भोजनम्)
भयेनby fear
भयेन:
Karana (Instrument/Cause)
TypeNoun
Rootभय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
रहितःfree from
रहितः:
Visheshana (Qualifier of कर्ता)
TypeAdjective
Rootरहित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया-सम्बन्धे 'भयेन रहितः' = devoid of fear
शूद्रःthe Śūdra (man)
शूद्रः:
Karta (Subject)
TypeNoun
Rootशूद्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
हर्षेणwith joy
हर्षेण:
Karana (Instrument/State)
TypeNoun
Rootहर्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
महताgreat
महता:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (of हर्षेण)
अन्वितःendowed (with)
अन्वितः:
Visheshana (Qualifier of कर्ता)
TypeAdjective
Rootअन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; तृतीया-सम्बन्धे 'हर्षेण ... अन्वितः' = endowed with

Narrator (contextual; likely Sūta/Lomaharṣaṇa in Purāṇic narration)

Scene: The Śūdra eats the offered meal calmly; his posture relaxes, fear gone, face bright with joy, while the uncanny host’s presence feels protective rather than threatening.

Ā
ātithya (hospitality)
Ś
śūdra (the man)

FAQs

Hospitality (ātithya) functions as dharma even in uncanny settings; fear gives way to gratitude and joy when dharma is honored.

Not specified in this verse; the broader unit is a tīrtha-mahātmya narrative.

An implicit dharma: receiving/feeding a guest (ātithya), though no formal rite is prescribed here.