Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 52

तेन शप्तस्तु कोपेन सुतार्थे वृषभध्वज । हास्येनापि मया प्रोक्तं नान्यथा संप्रजायते

tena śaptastu kopena sutārthe vṛṣabhadhvaja | hāsyenāpi mayā proktaṃ nānyathā saṃprajāyate

โอ้พระผู้ทรงธงวัว! เพื่อบุตรีของข้า เขาได้สาป (พระจันทร์) ด้วยความโกรธ และแม้เราจะกล่าวด้วยถ้อยคำหยอกเย้า ก็หาอาจเป็นอย่างอื่นไม่—วาจาของเราย่อมต้องสำเร็จผล

तेनby him/thereby
तेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन; सर्वनाम
शप्तःwas cursed
शप्तः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootशप् (धातु) → शप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past Passive Participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुbut, indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formसमुच्चय/विरोध-निपात (particle)
कोपेनwith anger
कोपेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
सुतार्थेfor the sake of (his) son
सुतार्थे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसुत-अर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन; समासः: सुत (son) + अर्थ (purpose)
वृषभध्वजO Bull-bannered one (Śiva)
वृषभध्वज:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootवृषभ-ध्वज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन-प्रथमा (Vocative), एकवचन; समासः: वृषभ (bull) + ध्वज (banner)
हास्येनin jest, with laughter
हास्येन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootहास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha/Emphasis (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle)
मयाby me
मया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया-विभक्ति, एकवचन
प्रोक्तम्was spoken
प्रोक्तम्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु) → प्रोक्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (Past Passive Participle), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन
not
:
Sambandha/Negation (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-निपात
अन्यथाotherwise
अन्यथा:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यथा (अव्यय)
Formअव्यय (adverb)
संप्रजायतेcomes to be, happens
संप्रजायते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + प्र + जन् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

Dakṣa (implied, addressing Śiva as Vṛṣabhadhvaja)

Listener: Śiva (Vṛṣabhadhvaja)

Scene: Dakṣa admits the curse was spoken in anger/jest yet must manifest; Śiva listens as the cosmic weight of words hangs in the air.

D
Dakṣa
Ś
Śiva (Vṛṣabhadhvaja)

FAQs

Speech carries karmic force; even words spoken lightly may become binding, so one should speak responsibly and truthfully.

This verse is part of the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative that leads into the Somēśvara/Śiva-liṅga sanctity connected with the Moon and sacred tīrthas.

No direct ritual is prescribed in this verse; it establishes the narrative basis for later worship-related boons.