Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 20

सोऽहं शरणमापन्नः शापमुक्त्यै द्विजोत्तमाः । विश्वामित्रं जगन्मित्रं नान्या मेऽस्ति गतिः परा

so'haṃ śaraṇamāpannaḥ śāpamuktyai dvijottamāḥ | viśvāmitraṃ jaganmitraṃ nānyā me'sti gatiḥ parā

ข้าแต่ทวิชผู้ประเสริฐ ข้าพเจ้ามาขอพึ่งพระคุณเพื่อหลุดพ้นจากคำสาป วิศวามิตร—มิตรแห่งโลก—คือที่พึ่งเดียวของข้าพเจ้า; สำหรับข้าพเจ้าไม่มีที่ลี้ภัยอันสูงยิ่งอื่นใด

सःhe / that (person)
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम (pronoun)
अहम्I
अहम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउभयलिङ्ग-प्रयोग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम (1st person pronoun)
शरणम्refuge
शरणम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; कर्मपद (object)
आपन्नःhaving taken (resorted to)
आपन्नः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootआपद् (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formभूतकृदन्त (क्त/PPP), पुल्लिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘प्राप्त/शरणं गतः’
शापमुक्त्यैfor release from the curse
शापमुक्त्यै:
Sampradana (Recipient/Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootशाप-मुक्ति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th), एकवचन; शापस्य मुक्तिः इति षष्ठी-तत्पुरुष; प्रयोजन/सम्प्रदानार्थ
द्विजोत्तमाःO best of the twice-born (brahmins)
द्विजोत्तमाः:
Sambodhana (Address/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज-उत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, सम्बोधन (8th), बहुवचन; द्विजानाम् उत्तमाः इति षष्ठी-तत्पुरुष; संबोधन
विश्वामित्रम्Viśvāmitra
विश्वामित्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; नाम; ‘विश्वस्य मित्रम्’ इति कर्मधारय/तत्पुरुष-प्राय
जगन्मित्रम्friend of the world
जगन्मित्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootजगत्-मित्र (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; जगतः मित्रम् इति षष्ठी-तत्पुरुष; विशेषणवत् नाम
not
:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अन्याanother (way)
अन्या:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘गति’ इत्यस्य विशेषणरूपेण
मेmy / for me
मे:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th), एकवचन; सर्वनाम; सम्बन्ध (genitive)
अस्तिis / exists
अस्ति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
गतिःrefuge/way/recourse
गतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootगति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन
पराsupreme / higher
परा:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; ‘गति’ इत्यस्य विशेषण

Triśaṅku

Scene: Triśaṅku, distressed and curse-stricken, stands with folded hands before the radiant sage Viśvāmitra in a forest āśrama; attendants and sacrificial implements appear in the background, foreshadowing a yajña-centered resolution.

T
Triśaṅku
V
Viśvāmitra

FAQs

When afflicted by karmic consequence, one should seek rightful refuge (śaraṇāgati) in a true sage and return to dharma.

The verse is part of the Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative; the emphasis here is on refuge and spiritual authority rather than a named site.

No explicit rite; the ‘prescription’ is relational and ethical—approaching a competent ṛṣi for guidance and remedy.