Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 11

एतस्मिन्नन्तरे देवो हाटकेश्वरसंज्ञितः । ज्ञात्वा तेषामभिप्रायं मिथः स्पर्द्धासमुद्भवम् । आत्मनो दर्शनार्थाय बहुभक्तिपुरस्कृतम्

etasminnantare devo hāṭakeśvarasaṃjñitaḥ | jñātvā teṣāmabhiprāyaṃ mithaḥ sparddhāsamudbhavam | ātmano darśanārthāya bahubhaktipuraskṛtam

ในระหว่างนั้น เทพผู้มีนามว่าพระหาฏเกศวร ได้ทรงทราบเจตนาของพวกเขาซึ่งเกิดจากการแข่งกัน และทรงเห็นความปรารถนาจะได้ทัศนะของพระองค์ อันนำหน้าด้วยภักติอันมากมาย

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन
अन्तरेinterval/time
अन्तरे:
Adhikaraṇa (Temporal locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; सप्तमी (7th), एकवचन; ‘एतस्मिन्’ इति सह (locative absolute sense: in the meantime)
देवःthe god
देवः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st), एकवचन
हाटकेश्वरसंज्ञितःnamed Hāṭakeśvara
हाटकेश्वरसंज्ञितः:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootहाटकेश्वर (प्रातिपदिक) + संज्ञित (संज्ञा-धात्वर्थक कृदन्त)
Formसमासः: हाटकेश्वर-संज्ञित (तत्पुरुष: ‘हाटकेश्वर’ इति संज्ञा यस्य); पुंलिङ्ग; प्रथमा, एकवचन; ‘देवः’ इति विशेषण
ज्ञात्वाhaving known
ज्ञात्वा:
Pūrvakāla-kriyā (Prior action/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootज्ञा (धातु) + क्त्वा (ल्यप्)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund); पूर्वकालिक क्रिया
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग; षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन
अभिप्रायम्intention
अभिप्रायम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootअभिप्राय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन
मिथःmutually
मिथः:
Kriyāviśeṣaṇa (Adverbial modifier/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootमिथः (अव्यय)
Formअव्यय; परस्परार्थक (reciprocally/among themselves)
स्पर्द्धाrivalry
स्पर्द्धा:
Hetu/Upapada-sambandha (Causal relation/हेतु)
TypeNoun
Rootस्पर्द्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; प्रथमा (1st), एकवचन; ‘समुद्भवम्’ इति विशेषणपूर्वपद (cause)
समुद्भवम्arisen (from)
समुद्भवम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम्-उद्-भू (धातु) + अप्/घञ्-निष्पन्न ‘उद्भव’ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘अभिप्रायम्’ इति विशेषण (arisen from ...)
आत्मनःof himself
आत्मनः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; षष्ठी (6th), एकवचन
दर्शनार्थायfor (his) appearance/for being seen
दर्शनार्थाय:
Sampradāna/Prayojana (Purpose/सम्प्रदान-प्रयोजन)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक) + अर्थ (प्रातिपदिक)
Formसमासः: दर्शन-अर्थ (तत्पुरुष: ‘दर्शनस्य अर्थः’); चतुर्थी (4th/सम्प्रदान), एकवचन; प्रयोजनार्थे (for the purpose of seeing)
बहुभक्तिmuch devotion
बहुभक्ति:
Upapada in compound (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootबहु (प्रातिपदिक) + भक्ति (प्रातिपदिक)
Formसमासः: बहु-भक्ति (कर्मधारय: ‘बह्वी भक्ति’); स्त्रीलिङ्ग; प्रथमा/द्वितीया एकवचन (समासपूर्वपद)
पुरस्कृतम्preceded by much devotion
पुरस्कृतम्:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुरस्-कृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formसमासः: बहुभक्ति-पुरस्कृत (तत्पुरुष: ‘बहुभक्त्या पुरस्कृतम्’ = preceded/characterized by much devotion); नपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; ‘(अभिप्रायम्)’ इति विशेषण

Sūta

Tirtha: Hāṭakeśvara

Type: temple

Scene: Hāṭakeśvara (Śiva) becomes aware of the sages’ rivalry and devotion; a divine presence prepares to grant darśana—either by manifesting on the path or arranging the encounter—radiant, compassionate, and watchful.

H
Hāṭakeśvara
M
Munayaḥ (Sages)

FAQs

Śiva perceives the inner motives of seekers and, through compassion, redirects even flawed impulses toward the grace of darśana.

Hāṭakeśvara’s sacred presence within the Vārāṇasī/Kāśī narrative landscape.

No formal ritual is prescribed; the verse emphasizes bhakti (devotion) as the qualifying force for darśana.