Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 18

स गत्वा पुष्करारण्यं परमेण समाधिना । तोषयामास देवेशं पद्मजं तपसि स्थितः

sa gatvā puṣkarāraṇyaṃ parameṇa samādhinā | toṣayāmāsa deveśaṃ padmajaṃ tapasi sthitaḥ

เขาไปยังพงไพรแห่งปุษกร และตั้งมั่นในตบะด้วยสมาธิอันยิ่ง แล้วทำให้พระเป็นเจ้าแห่งเทวะ—พรหมผู้บังเกิดจากดอกบัว—ทรงพอพระทัย

सःhe
सः:
Karta (कर्ता/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Pūrvakāla-kriyā (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund/Absolutive), 'having gone'
पुष्करारण्यम्the Puṣkara forest
पुष्करारण्यम्:
Karma (कर्म/Object; destination)
TypeNoun
Rootपुष्कर + अरण्य (प्रातिपदिके)
Formनपुंसकलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः तत्पुरुषः (पुष्करस्य अरण्यम्)
परमेणsupreme
परमेण:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeAdjective
Rootपरम (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसकलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental/3rd), एकवचनम्; 'समाधिना' इति विशेषणम्
समाधिनाwith meditation/trance
समाधिना:
Karaṇa (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootसमाधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्
तोषयामासpleased/satisfied
तोषयामास:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootतुष् (धातु) [णिच् causative: तोषय-]
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः, एकवचनम्; परस्मैपदम्; णिच्-प्रयोगः (causative)
देवेशम्the Lord of gods
देवेशम्:
Karma (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootदेव + ईश (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (देवानाम् ईशः)
पद्मजम्the lotus-born (Brahmā)
पद्मजम्:
Karma (कर्म/Object; apposition to देवेशम्)
TypeNoun
Rootपद्म + ज (प्रातिपदिके)
Formपुंलिङ्गः, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; समासः तत्पुरुषः (पद्मात् जातः)
तपसिin austerity
तपसि:
Adhikaraṇa (अधिकरण/Location-state)
TypeNoun
Rootतपस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः, सप्तमी-विभक्तिः (Locative/7th), एकवचनम्
स्थितःremaining/steadfast
स्थितः:
Karta-samānādhikaraṇa (कर्तृसमानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootस्था (धातु) → स्थित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formक्त-प्रत्ययान्त (past passive participle), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; कर्तरि प्रयोगे 'being/remaining'

Narratorial voice within Tīrthamāhātmya (contextually Sūta/Lomaharṣaṇa-type narrator)

Tirtha: Puṣkara

Type: kshetra

Listener: Dvija-sattamāḥ / ṛṣi-assembly

Scene: Vṛtra in austere meditation in Puṣkara forest near a sacred waterbody; Brahmā (lotus-born) appears or is envisioned, pleased by the intensity of samādhi.

P
Puṣkara
B
Brahmā (Padmajā)
V
Vṛtra

FAQs

Sacred places become gateways to realization when approached with tapas (austerity) and samādhi (focused inner discipline).

Puṣkara (Puṣkarāraṇya), a famed tīrtha landscape associated with Brahmā.

Tapas with deep samādhi—sustained austerity and concentrated meditation.