Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 281

सर्वेषामपि जीवानां दया यस्य हृदि स्थिरा । शौचाचारसमायुक्तो योगी दुःखं न विंदति

sarveṣāmapi jīvānāṃ dayā yasya hṛdi sthirā | śaucācārasamāyukto yogī duḥkhaṃ na viṃdati

โยคีผู้มีเมตตากรุณาต่อสรรพชีวิตตั้งมั่นในดวงใจ และประกอบด้วยความบริสุทธิ์พร้อมความประพฤติชอบ ย่อมไม่ประสบความทุกข์

सर्वेषाम्of all
सर्वेषाम्:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootसर्व (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (6th/Genitive), बहुवचन; ‘जीवानाम्’ इत्यस्य विशेषणम्
अपिalso/even
अपि:
सम्बन्ध (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अप्यर्थ (also/even)
जीवानाम्of living beings
जीवानाम्:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, बहुवचन
दयाcompassion
दया:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootदया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
यस्यwhose
यस्य:
सम्बन्ध (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन; सम्बन्ध-प्रयोगः
हृदिin (his) heart
हृदि:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
स्थिराsteady
स्थिरा:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्थिर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; ‘दया’ इत्यस्य विशेषणम्
शौचाचारसमायुक्तःendowed with purity and right conduct
शौचाचारसमायुक्तः:
विशेषण (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootशौच + आचार + समा + युक्त (कृदन्त; समास)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; भूतकृदन्तः (क्त), ‘सम्-युज्’ धातोः; ‘शौच-आचारैः सम्यक् युक्तः’
योगीthe yogi
योगी:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयोगिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
दुःखम्sorrow
दुःखम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
not
:
सम्बन्ध (Negation/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
विन्दतिfinds/experiences
विन्दति:
क्रिया (Verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootविद् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपदम्

Brahmā (deduced from Brahma–Nārada context in this chapter stream)

Type: kshetra

Scene: A serene yogin seated near a tīrtha-bank, radiating calm; animals and people around him appear unafraid, suggesting universal compassion; ritual cleanliness implied by simple white garments and a water-pot.

Y
Yogī
D
Dayā (compassion)
Ś
Śauca
Ā
Ācāra

FAQs

Compassion, purity, and disciplined conduct are portrayed as the yogic basis for freedom from suffering.

The verse is embedded in the Hāṭakeśvara-kṣetra Māhātmya narrative environment, though it teaches general dharma rather than naming a tirtha.

No specific rite; it prescribes ethical disciplines—dayā, śauca, and sad-ācāra—as essential yogic observances.