Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 15

धर्मं त्यजति नास्तिक्याज्ज्ञातिभेदमुपागतः । स निग्राह्यः सर्वलोकैर्मनुधर्मपरायणैः

dharmaṃ tyajati nāstikyājjñātibhedamupāgataḥ | sa nigrāhyaḥ sarvalokairmanudharmaparāyaṇaiḥ

ผู้ใดด้วยความไม่ศรัทธา (นาสติกยะ) ละทิ้งธรรม และตกสู่ความแตกแยกเป็นพวกพ้องในหมู่ญาติ ผู้นั้นพึงถูกยับยั้งโดยชนทั้งปวงผู้ยึดมั่นในธรรมตามคำสอนของมนู

धर्मम्dharma
धर्मम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative/कर्म), एकवचन
त्यजतिabandons
त्यजति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootत्यज् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
नास्तिक्यात्from atheism/through irreligion
नास्तिक्यात्:
Apadana (Cause/source/अपादान)
TypeNoun
Rootनास्तिक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative/अपादान), एकवचन; कारणार्थे
ज्ञातिभेदम्division among kinsmen
ज्ञातिभेदम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootज्ञाति + भेद (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (ज्ञातीनां भेदः), पुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
उपागतःhaving fallen into/entered
उपागतः:
Karta (Qualifier of subject/कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootउप + गम् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्तरि-भावे ‘उपगतः’ = ‘having come to/entered’
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
निग्राह्यःto be restrained/punished
निग्राह्यः:
Karta (Predicate adjective/कर्ता-सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootनि + ग्रह् (धातु) + यत्-प्रत्यय (कृदन्त)
Formयत्-प्रत्ययान्त विधेय (gerundive), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘निग्रहितव्यः’
सर्वलोकैःby all people
सर्वलोकैः:
Karana (Agent in passive/करण)
TypeNoun
Rootसर्व + लोक (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय-समास (सर्वे लोकाः), पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), बहुवचन
मनुधर्मपरायणैःdevoted to Manu’s law
मनुधर्मपरायणैः:
Karana (Qualifier of instrument/करण-विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनुधर्म + परायण (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (मनुधर्मे परायणाः), पुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; सर्वलोकैः-विशेषण

Śiva (deduced from chapter’s didactic flow)

Scene: A council of dharma-abiding elders restrains a disruptive figure splitting a family group; Manu’s śāstra appears as a symbolic manuscript or radiant authority behind them.

M
Manu

FAQs

Unbelief that destroys dharma and social cohesion must be checked; society has a duty to protect dharmic order.

No site is specified in this verse; it is a dharma directive within the broader tīrthamāhātmya context.

None; the action prescribed is nigrāha—restraining harmful, dharma-abandoning conduct.