Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 39

अश्वत्थः सर्ववृक्षाणां पवित्रो मंगलान्वितः । मुक्तिदो रोपितो ध्यातश्चातुर्मास्येऽघनाशनः

aśvatthaḥ sarvavṛkṣāṇāṃ pavitro maṃgalānvitaḥ | muktido ropito dhyātaścāturmāsye'ghanāśanaḥ

ในหมู่ไม้ทั้งปวง ต้นอัศวัตถะเป็นไม้บริสุทธิ์และเปี่ยมมงคล เมื่อปลูกไว้และเจริญภาวนาระลึกถึง—โดยเฉพาะในกาลจาตุรมาสยะ—ย่อมประทานโมกษะและทำลายบาป

अश्वत्थःthe aśvattha (sacred fig) tree
अश्वत्थः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअश्वत्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति (Nominative), एकवचन (Singular)
सर्ववृक्षाणाम्of all trees
सर्ववृक्षाणाम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootसर्व + वृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन (Plural)
पवित्रःpure, sacred
पवित्रः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपवित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective) अश्वत्थस्य
मङ्गलान्वितःendowed with auspiciousness
मङ्गलान्वितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमङ्गल + अन्वित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (adjective)
मुक्तिदःgiver of liberation
मुक्तिदः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootमुक्ति + द (√दा धातु, कृत्-प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; कृतान्त-विशेषण (giver of liberation)
रोपितःplanted
रोपितः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√रुप्/रोप् (धातु) + क्त (past passive participle)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP), कर्मणि; विशेषण
ध्यातःmeditated upon
ध्यातः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Root√ध्यै (धातु) + क्त (past passive participle)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; क्त-प्रत्ययान्त (PPP), कर्मणि; विशेषण
चातुर्मास्येin the Cāturmāsya (four-month period)
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Location/Time locus अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (Locative), एकवचन
अघनाशनःdestroyer of sin
अघनाशनः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootअघ + नाशन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण

Brahmā (deduced from 'Brahma–Nārada saṃvāda' colophon context)

Tirtha: Aśvattha

Type: kshetra

Scene: A serene Aśvattha radiates auspiciousness; a devotee meditates at its base during Cāturmāsya, with symbols of liberation subtly implied (light, upward birds).

A
Aśvattha (Pippala)
C
Cāturmāsya

FAQs

Aśvattha-sevā unites outer dharma (planting) with inner dharma (dhyāna), culminating in purification and mokṣa.

The Aśvattha is praised as a portable tīrtha—an auspicious sacred presence wherever it is planted and revered.

Planting (ropaṇa) and meditation (dhyāna) on the Aśvattha, with special emphasis during Cāturmāsya.