Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

एवं विष्णोः पदं तत्र संजातं मुनिसत्तमाः । सर्वपापहरं पुंसां तदा विष्णुपदी स्मृता

evaṃ viṣṇoḥ padaṃ tatra saṃjātaṃ munisattamāḥ | sarvapāpaharaṃ puṃsāṃ tadā viṣṇupadī smṛtā

ดังนี้แล โอ้เหล่ามุนีผู้ประเสริฐ ณ ที่นั้นรอยพระบาทของพระวิษณุได้ปรากฏ เป็นผู้ขจัดบาปทั้งปวงของมนุษย์ จึงถูกระลึกนามว่า “วิษณุปที”

एवम्thus
एवम्:
Kriya-vishesana (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (thus/in this manner)
विष्णोःof Viṣṇu
विष्णोः:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootविष्णु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), एकवचन
पदम्footprint/step/place
पदम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootपद (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (locative adverb)
संजातम्arose, came into being
संजातम्:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + जन् (धातु) → संजात (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि/भावे कृदन्त (क्त); नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘पदम्’ इत्यस्य विधेय—arose/was produced
मुनिसत्तमाःO best of sages
मुनिसत्तमाः:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootमुनि + सत्तम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/सम्बोधनसमान), बहुवचन; संबोधनार्थे प्रयोगः (O best sages)
सर्वपापहरम्removing all sins
सर्वपापहरम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व + पाप + हर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘(गङ्गा/विष्णुपदी)’ इत्यस्य विशेषणम्; सर्वाणि पापानि हरति
पुंसाम्of men/people
पुंसाम्:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपुंस्/पुम्स् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/सम्बन्ध), बहुवचन
तदाthen
तदा:
Kriya-vishesana (Time/काल)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय
विष्णुपदी(named) Viṣṇupadī
विष्णुपदी:
Samjna (Predicate nominative/संज्ञा)
TypeNoun
Rootविष्णु + पदी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; संज्ञा
स्मृताwas called
स्मृता:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्मृ (धातु) → स्मृत (कृदन्त)
Formक्त-कृदन्त; स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि—was called/remembered

Narrator addressing sages (munisattamāḥ) (exact named speaker not explicit in snippet)

Tirtha: Viṣṇupadī / Viṣṇupada (Footprint tīrtha)

Type: ghat

Listener: Munisattamāḥ

Scene: A sacred stone or platform bears Viṣṇu’s footprint mark; sages stand with folded hands as the footprint ‘appears’ or is revealed, radiating purifying light.

V
Viṣṇu
V
Viṣṇupadī

FAQs

Contact with a divinely established tīrtha—especially one linked to Viṣṇu—functions as a comprehensive purifier of sin.

The Viṣṇu-pada/Viṣṇupadī tīrtha—centered on the manifestation of Viṣṇu’s sacred Footprint.

Implied is tīrtha-sevā through approach and reverence; explicit ritual details appear in subsequent verses (snāna, touch).