Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 6

चातुर्मास्ये विशेषेण जलरूपगतो हरिः । जलादन्नानि जायंते जगतां तृप्तिहेतवे

cāturmāsye viśeṣeṇa jalarūpagato hariḥ | jalādannāni jāyaṃte jagatāṃ tṛptihetave

ในกาลจาตุรมาสยะโดยเฉพาะ พระหริสถิตอยู่ในรูปแห่งน้ำ จากน้ำนั้นธัญญาหารทั้งหลายบังเกิด เป็นเหตุแห่งความอิ่มเอมและการหล่อเลี้ยงของสรรพโลก

चातुर्मास्येin the Cāturmāsya season/period
चातुर्मास्ये:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootचातुर्मास्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; काल/अवधि-वाचक
विशेषेणespecially
विशेषेण:
Prakara (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootविशेष (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-एकवचन रूपेण क्रियाविशेषण-प्रयोग (instrumental used adverbially): ‘especially’
जलरूपगतःhaving assumed the form of water
जलरूपगतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootजल (प्रातिपदिक) + रूप (प्रातिपदिक) + गत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (जलस्य रूपम्; तद्रूपं गतः); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (हरिः)
हरिःHari (Viṣṇu)
हरिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
जलात्from water
जलात्:
Apadana (Source/अपादान)
TypeNoun
Rootजल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान), एकवचन
अन्नानिfoods, grains
अन्नानि:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootअन्न (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
जायन्तेare born/arise
जायन्ते:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootजन् (धातु)
Formलट् (वर्तमान), प्रथमपुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद
जगताम्of beings/of the worlds
जगताम्:
Sambandha (Genitive relation/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), बहुवचन
तृप्तिहेतवेfor the sake of satisfaction
तृप्तिहेतवे:
Sampradana (Purpose/सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootतृप्ति (प्रातिपदिक) + हेतु (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (तृप्तेः हेतु:); पुंलिङ्ग, चतुर्थी (सम्प्रदान), एकवचन

Brahmā

Type: river

Scene: Monsoon clouds over a river/pond; Hari’s presence suggested within shimmering water; farmers sowing/fields greening; grains emerging as a divine gift.

B
Brahmā
H
Hari (Viṣṇu)
C
Cāturmāsya
J
Jala (water)
A
Anna (food)

FAQs

Seeing water and nourishment as manifestations of Hari cultivates gratitude, restraint, and sacred responsibility during Cāturmāsya.

No single tīrtha is specified; the teaching is framed within the Hāṭakeśvara-kṣetra māhātmya narrative context.

Cāturmāsya observance is highlighted, implying heightened reverence for water and food, often expressed through worship and charity (anna-related offerings).