Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 23

मार्कण्डेय उवाच । क्षत्रियश्च स्थितः पूर्वं विश्वामित्रो महीपतिः । मृगयासु परिभ्रांतो वसिष्ठस्य तदाऽश्रमम् । प्रविष्टः क्षुत्पिपासार्त्तः स तेनाथ प्रपूजितः

mārkaṇḍeya uvāca | kṣatriyaśca sthitaḥ pūrvaṃ viśvāmitro mahīpatiḥ | mṛgayāsu paribhrāṃto vasiṣṭhasya tadā'śramam | praviṣṭaḥ kṣutpipāsārttaḥ sa tenātha prapūjitaḥ

มารกัณฑेयกล่าวว่า: กาลก่อน พระวิศวามิตร ผู้เป็นมหาราชาในฐานะกษัตริย์ เมื่อพเนจรไปในการล่าสัตว์ ได้เข้าไปยังอาศรมของพระวสิษฐ์ ด้วยความหิวและกระหาย; แล้วพระวสิษฐ์ก็ถวายการต้อนรับและบูชาตามธรรมเนียมแห่งอาคันตุกะอย่างสมควร

मार्कण्डेयःMārkaṇḍeya
मार्कण्डेयः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमार्कण्डेय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/परोक्षभूत), प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन; परस्मैपद
क्षत्रियःa kṣatriya
क्षत्रियः:
Predicate (Pratijna/प्रत्ययार्थ)
TypeNoun
Rootक्षत्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/प्रथमा), एकवचन
and
:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्यय (conjunction)
स्थितःwas (standing/being)
स्थितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
पूर्वम्formerly
पूर्वम्:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपूर्व (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-प्रयोग (adverbial accusative)
विश्वामित्रःViśvāmitra
विश्वामित्रः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootविश्वामित्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
महीपतिःking (lord of the earth)
महीपतिः:
Apposition (Samanadhikarana/समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootमहीपति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (महीयाः पतिः)
मृगयासुin hunts
मृगयासु:
Adhikarana (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमृगया (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी, बहुवचन
परिभ्रान्तःhaving wandered about
परिभ्रान्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootपरि-√भ्रम् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
वसिष्ठस्यof Vasiṣṭha
वसिष्ठस्य:
Sambandha (Genitive/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवसिष्ठ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (6th/षष्ठी), एकवचन
तदाthen
तदा:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतदा (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (temporal adverb)
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रविष्टःhaving entered
प्रविष्टः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र-√विश् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
क्षुत्पिपासार्तःdistressed by hunger and thirst
क्षुत्पिपासार्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeAdjective
Rootक्षुत्-पिपासा-आर्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः इतरेतर-द्वन्द्वः (क्षुत् च पिपासा च) + आर्त (तत्पुरुष-भाव)
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तेनby him
तेन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; सर्वनाम (here: by him = Vasiṣṭha)
अथthen
अथ:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय (discourse particle; then/now)
प्रपूजितःwas duly honored
प्रपूजितः:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-√पूज् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन

Mārkaṇḍeya

Tirtha: Vasiṣṭhāśrama (contextual)

Type: kshetra

Scene: A weary king Viśvāmitra, with hunting gear and retinue, enters the serene forest hermitage of Vasiṣṭha; the sage receives him with calm dignity, offering water and hospitality.

M
Mārkaṇḍeya
V
Viśvāmitra
V
Vasiṣṭha

FAQs

Hospitality (atithi-satkāra) is a hallmark of dharma; even amid future conflict, the sage first honors the guest.

This verse references Vasiṣṭha’s āśrama as a sacred setting, but it does not name a specific tīrtha location in the excerpt.

No formal rite is prescribed; the dharmic act highlighted is honoring a guest, a key household and āśrama duty.