Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 65

ततः सुप्तो महाभागाः स प्रबुद्धः पुनर्यदा । प्रभाते वीक्षते गात्रं यावत्कुष्ठविवर्जितम्

tataḥ supto mahābhāgāḥ sa prabuddhaḥ punaryadā | prabhāte vīkṣate gātraṃ yāvatkuṣṭhavivarjitam

แล้วบุรุษผู้มีบุญนั้นก็หลับไป ครั้นตื่นขึ้นอีกครั้งยามรุ่งอรุณ เขามองกายของตน เห็นว่าปราศจากโรคเรื้อนสิ้นเชิง

ततःthen
ततः:
Discourse marker (निपात)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक
सुप्तःhaving slept/asleep
सुप्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्वप् (धातु) → सुप्त (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (सः)
महाभागःthe fortunate one
महाभागः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहाभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (महा + भाग) कर्मधारय; संबोधनार्थे/विशेषणार्थे
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
प्रबुद्धःawakened
प्रबुद्धः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootप्र+बुध् (धातु) → प्रबुद्ध (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्त (क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
पुनःagain
पुनः:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपुनः (अव्यय)
Formअव्यय; पुनरावृत्त्यर्थक (again)
यदाwhen
यदा:
Adhikarana (अधिकरण-कालय)
TypeIndeclinable
Rootयदा (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक-सम्बन्ध (when)
प्रभातेin the morning
प्रभाते:
Adhikarana (अधिकरण-कालय)
TypeNoun
Rootप्रभात (प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
वीक्षतेsees/looks at
वीक्षते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
गात्रम्body/limb
गात्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
यावत्to the extent that
यावत्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयावत् (अव्यय)
Formअव्यय; परिमाण/अवधि-सूचक (as much as/so that)
कुष्ठविवर्जितम्free from leprosy
कुष्ठविवर्जितम्:
Karma (कर्म-विशेषण)
TypeAdjective
Rootकुष्ठ + विवर्जित (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; (कुष्ठस्य विवर्जितम्) षष्ठी-तत्पुरुष; विशेषण (गात्रम्)

Sūta (Lomaharṣaṇa) to the sages (deduced)

Scene: At dawn, the man awakens in a simple dwelling and gazes at his limbs in disbelief and joy: the marks of leprosy are gone, skin restored and luminous.

K
kuṣṭha (leprosy)

FAQs

A tīrtha’s grace can remove even deep afflictions, symbolizing the cleansing of sin and suffering through sacred contact and divine favor.

A puṇya-kuṇḍa/tīrtha in Nāgarakhaṇḍa’s Tīrthamāhātmya (Adhyāya 212), later linked explicitly with Bhāskara worship.

Implied tīrtha-contact leading to purification; explicit prescriptions (snāna/pūjā) appear in later verses of the passage.