Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 13

तं प्रणम्याथ शिरसा कृतांजलिपुटः स्थितः । प्रोवाच वचनं दीन उपविश्य तदग्रतः

taṃ praṇamyātha śirasā kṛtāṃjalipuṭaḥ sthitaḥ | provāca vacanaṃ dīna upaviśya tadagrataḥ

เขาก้มศีรษะกราบนมัสการ แล้วประนมมือยืนด้วยความเคารพ จากนั้นชายผู้ทุกข์ร้อนก็นั่งลงเบื้องหน้าและกล่าวถ้อยคำนี้

तम्him
तम्:
Karman (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
प्रणम्यhaving bowed
प्रणम्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया/Having done)
TypeVerb
Rootप्र+नम् (धातु) + ल्यप् (अव्ययीभाव/क्त्वा-समकक्ष)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive)
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/Discourse)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनन्तरार्थक (then/now)
शिरसाwith (his) head
शिरसा:
Karana (करण/Instrument)
TypeNoun
Rootशिरस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
कृताञ्जलिपुटःwith hands folded (in añjali)
कृताञ्जलिपुटः:
Karta (कर्ता/Subject—qualifier)
TypeAdjective
Rootकृत (कृ धातु + क्त) + अञ्जलि (प्रातिपदिक) + पुट (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कृतः अञ्जलिपुटः यस्य); पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; स्थितः इति विशेषण
स्थितःstood
स्थितः:
Kriya (क्रिया/Predicate—stood)
TypeVerb
Rootस्था (धातु) + क्त (कृदन्त-प्रत्यय)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त; पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
प्रोवाचsaid
प्रोवाच:
Kriya (क्रिया/Main verb)
TypeVerb
Rootप्र+वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
वचनम्words/speech
वचनम्:
Karman (कर्म/Object)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
दीनःdistressed
दीनः:
Karta (कर्ता/Subject—qualifier)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (सः) इति विशेषण
उपविश्यhaving sat down
उपविश्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootउप+विश् (धातु) + ल्यप्
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund)
तदग्रतःin front of him
तदग्रतः:
Adhikarana (अधिकरण/Locative—place)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + अग्रतस् (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्यय; स्थानवाचक (in front of him)

Narrator (contextual; third-person narration)

Scene: The king bows deeply, hands joined, then sits before Nārada; his face shows fatigue and sorrow; Nārada remains calm, compassionate, holding the vīṇā.

N
Nārada

FAQs

Humility and reverence toward saints and sages is the proper approach for receiving dharmic instruction and relief from suffering.

The broader chapter belongs to a tīrtha-māhātmya setting, but this verse itself focuses on etiquette before a sage rather than naming a specific site.

A devotional protocol is implied: praṇāma (bowing) and añjali (folded hands) as respectful conduct in sacred encounters.