Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 34

नैष वांछति राज्यं स्वं लज्जया परया युतः । तस्मादस्य प्रसादं त्वं यथावत्कर्तुमर्हसि । अनुग्रहेण शापस्य मम वाक्याद्द्विजोत्तम

naiṣa vāṃchati rājyaṃ svaṃ lajjayā parayā yutaḥ | tasmādasya prasādaṃ tvaṃ yathāvatkartumarhasi | anugraheṇa śāpasya mama vākyāddvijottama

เขามิได้ปรารถนาราชอาณาจักรของตน เพราะถูกความละอายอันลึกซึ้งครอบงำ ดังนั้น ข้าแต่ทวิชผู้ประเสริฐ ท่านพึงประทานพระกรุณาแก่เขาโดยชอบ—ด้วยเมตตาผ่อนคลายคำสาปตามคำวอนขอของข้าพเจ้า

not
:
Sambandha (Particle)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negation particle)
एषःthis person
एषः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
वाञ्छतिdesires
वाञ्छति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootवाञ्छ् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः), परस्मैपदम्, प्रथमपुरुषः, एकवचनम्
राज्यम्kingdom, rule
राज्यम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootराज्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
स्वम्his own
स्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootस्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (राज्यम्)
लज्जयाout of shame; with modesty
लज्जया:
Hetu/Karana (Cause/Instrument/हेतु/करण)
TypeNoun
Rootलज्जा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; हेतु/साधनार्थे
परयाgreat, extreme
परया:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपरा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (लज्जया)
युतःendowed with
युतः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootयुज् (धातु) → युत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकर्मणि कृदन्तः (क्त-प्रत्ययः), पुंलिङ्गे, प्रथमा-एकवचनम्; विशेषणम् (एषः)
तस्मात्therefore
तस्मात्:
Sambandha (Discourse connector)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतस्मात् इति अव्ययीभूत-रूपम्; हेत्वर्थे (therefore)
अस्यof him
अस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootइदम्/एतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
प्रसादम्favor, grace
प्रसादम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootप्रसाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
त्वम्you
त्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यथावत्properly, duly
यथावत्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootयथावत् (अव्यय)
Formरीतिवाचक-अव्ययम् (adverb: properly)
कर्तुम्to do
कर्तुम्:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeIndeclinable
Rootकृ (धातु) → कर्तुम् (तुमुन्-प्रत्यय)
Formतुमुनन्तम् (infinitive), क्रियार्थक-अव्ययम्
अर्हसिyou ought/are fit
अर्हसि:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootअर्ह् (धातु)
Formलट्-लकारः, परस्मैपदम्, मध्यमपुरुषः, एकवचनम्
अनुग्रहेणby (your) favor
अनुग्रहेण:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootअनुग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः, एकवचनम्; साधन/उपायार्थे
शापस्यof the curse
शापस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootशाप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
ममmy
मम:
Shashthi-sambandha (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formउत्तमपुरुष-सर्वनाम, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
वाक्यात्from (my) word/statement
वाक्यात्:
Apadana/Hetu (Source/Cause/अपादान/हेतु)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, पञ्चमी-विभक्तिः, एकवचनम्; कारण/अपादानार्थे
द्विजोत्तमO best of Brahmins
द्विजोत्तम:
Sambodhana (Vocative/सम्बोधन)
TypeNoun
Rootद्विज (प्रातिपदिक) + उत्तम (प्रातिपदिक)
Formसमासः (कर्मधारयः: उत्तमः द्विजः), पुंलिङ्गे, सम्बोधन-विभक्तिः, एकवचनम्

Bṛhaspati (petitioning Gautama)

Type: kshetra

Scene: A humbled figure, refusing kingship with downcast eyes, stands before a venerable brāhmaṇa-sage; a divine intercessor requests that the curse be softened into grace.

B
Bṛhaspati
G
Gautama (dvijottama)
I
Indra (implied)
Ś
Śāpa (curse)
P
Prasāda (grace)

FAQs

Repentance invites grace: when pride collapses into humility, a rishi’s compassion can transform punishment into purification.

Not explicitly stated; the verse highlights the power of a sage’s āśrama-like sanctity and the Māhātmya theme of grace restoring cosmic order.

No specific rite; it prescribes seeking prasāda (favor) and anugraha (grace) to alleviate a śāpa, a common Purāṇic framework for atonement leading to renewed ritual life.