Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

तस्माद्ब्रूत यथार्हं मे प्रायश्चित्तं विशुद्धये । अपि प्राणहरं रौद्रं नो चेत्पापमवाप्स्यथ

tasmādbrūta yathārhaṃ me prāyaścittaṃ viśuddhaye | api prāṇaharaṃ raudraṃ no cetpāpamavāpsyatha

เพราะฉะนั้น จงบอก “ปรायัศจิตตะ” ที่เหมาะแก่การชำระข้าพเจ้าให้บริสุทธิ์—แม้จะรุนแรงถึงขั้นพรากชีวิต; มิฉะนั้นท่านทั้งหลายจักต้องรับบาป

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (Cause/Reason)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (तस्मात्-इति तस्मिन् अर्थे), अपादान/हेतु-अर्थे; indeclinable ablatival adverb: “therefore/from that”
ब्रूतspeak/tell (you all)
ब्रूत:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलोट् (आज्ञार्थक/imperative), मध्यमपुरुष, बहुवचन; parasmaipada
यथाas/according to
यथा:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय; manner/comparison adverb “as/according to”
अर्हम्properly/as appropriate
अर्हम्:
Kriya-visheshana (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootअर्ह (प्रातिपदिक)
Formअव्यय-प्रयोग (यथार्हम्); adverbial accusative “as is proper”
मेof me / for me
मे:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/genitive) एकवचन; enclitic pronoun
प्रायश्चित्तम्expiation/penance
प्रायश्चित्तम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootप्रायश्चित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/accusative) एकवचन; object of ‘ब्रूत’
विशुद्धयेfor purification
विशुद्धये:
Sampradana (Purpose/Recipient)
TypeNoun
Rootविशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, चतुर्थी (4th/dative) एकवचन; purpose
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; particle “even/also”
प्राणहरम्life-taking
प्राणहरम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्राणहर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; विशेषणम् (प्रायश्चित्तम्) । समासः: प्राणान् हरति इति (कर्मधारय/तत्पुरुष-भावः)
रौद्रम्terrible/fierce
रौद्रम्:
Visheshana (Qualifier)
TypeAdjective
Rootरौद्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; विशेषणम् (प्रायश्चित्तम्)
नःof us / our
नः:
Sambandha (Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6th/genitive) बहुवचन; enclitic “of us/our”
चेत्if
चेत्:
Sambandha (Condition marker)
TypeIndeclinable
Rootचेत् (अव्यय)
Formअव्यय; conditional particle “if”
पापम्sin
पापम्:
Karma (Object)
TypeNoun
Rootपाप (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; object of ‘अवाप्स्यथ’
अवाप्स्यथyou all will obtain/incur
अवाप्स्यथ:
Kriya (Action)
TypeVerb
Rootअव + आप् (धातु)
Formलृट् (भविष्यत्/future), मध्यमपुरुष, बहुवचन; parasmaipada

Parāvasu

Type: kshetra

Scene: A remorseful dvija stands before an assembly of brāhmaṇas, hands folded, requesting a severe expiation; the mood is grave and judicial.

P
Parāvasu
P
prāyaścitta
D
dvija (implied)

FAQs

True repentance is readiness to accept whatever corrective discipline dharma requires, valuing purity over comfort.

No specific tīrtha is named in this verse; it remains within the ethical-prāyaścitta thread of the Tīrthamāhātmya chapter.

A demand for the “yathārha” (proper) prāyaścitta is made; the exact rite is not specified in this line.