Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 16

उपाध्यायस्तु तं दृष्ट्वा दीनं बाष्पपरिप्लुतम् । श्मश्रुमूर्धजसंत्यक्तं ततः प्रोवाच सादरम्

upādhyāyastu taṃ dṛṣṭvā dīnaṃ bāṣpapariplutam | śmaśrumūrdhajasaṃtyaktaṃ tataḥ provāca sādaram

อุปาธยาย์เห็นเขาอเนจอนาถ ชุ่มด้วยน้ำตา และละทิ้งหนวดเครากับผมศีรษะแล้ว จึงกล่าวกับเขาด้วยความเมตตาและเอ็นดู

उपाध्यायःthe teacher
उपाध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootउपाध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तुbut/indeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय—विरोध/अन्वयबोधक (particle)
तम्him
तम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन (pronoun)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formअव्ययकृदन्त—क्त्वा (gerund), ‘having seen’
दीनम्wretched, miserable
दीनम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदीन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; विशेषण (qualifying तम्)
बाष्प-परिप्लुतम्bathed/drenched in tears
बाष्प-परिप्लुतम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootबाष्प (प्रातिपदिक) + परि + प्लु (धातु) → परिप्लुत (प्रातिपदिक/कृदन्ताधारित)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (बाष्पेण परिप्लुतः = drenched with tears)
श्मश्रु-मूर्धज-संत्यक्तम्having given up/removed beard and hair
श्मश्रु-मूर्धज-संत्यक्तम्:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्मश्रु (प्रातिपदिक) + मूर्धज (प्रातिपदिक) + सम् + त्यज् (धातु) → संत्यक्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—तत्पुरुष (श्मश्रु-मूर्धजौ संत्यक्तौ यस्य/येन = having abandoned/removed beard and hair)
ततःthen, thereafter
ततः:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय—तसिल्/ablatival adverb (thereupon/then)
प्रोवाचsaid, spoke
प्रोवाच:
Kriyā (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + वच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
स-आदरम्respectfully
स-आदरम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootआदर (प्रातिपदिक) + स (अव्ययार्थ)
Formअव्ययीभाव-समास (सहितम्) रूपेण क्रियाविशेषण; अर्थः ‘आदरेण सह’

Narrator (contextual third-person narration within Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya)

Scene: The teacher notices the disciple—tear-soaked, shaven, and broken—and addresses him gently, hand raised in reassurance.

U
upādhyāya (teacher)

FAQs

A true teacher responds to a disciple’s remorse with guidance rather than contempt, directing him back toward dharma.

Not specified in this verse; it functions as narrative transition within the Tīrthamāhātmya.

None explicitly; it introduces the forthcoming instruction on expiation.