Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 9

ततो निजगृहं प्राप्य कञ्चि त्कालं महीपतिः । विश्रम्य प्रययौ पश्चात्तूर्णं पुण्यं गयाशिरः

tato nijagṛhaṃ prāpya kañci tkālaṃ mahīpatiḥ | viśramya prayayau paścāttūrṇaṃ puṇyaṃ gayāśiraḥ

ครั้นแล้วพระราชาเสด็จถึงเรือนของตน พักผ่อนอยู่ชั่วครู่; ต่อมามิได้ชักช้า ก็รีบเสด็จไปยังคยาศิรัสอันศักดิ์สิทธิ์

ततःthen
ततः:
Sambandha (Discourse connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रमसूचक (then)
निजगृहम्his own house
निजगृहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिज + गृह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; समास: निज (own) + गृह (house)
प्राप्यhaving reached
प्राप्य:
Kriya-viseshana (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootप्र-आप् (धातु) → प्राप्य (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वक्रिया (having reached)
कञ्चित्some
कञ्चित्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकञ्चित् (सर्वनाम/अनिश्चित-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक; द्वितीया (2nd), एकवचन; अनिश्चितविशेषण (some)
कालम्time/while
कालम्:
Kāla (Duration/काल)
TypeNoun
Rootकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; कालपरिमाण (accusative of extent of time)
महीपतिःthe king
महीपतिः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहीपति (प्रातिपदिक; मही + पति)
Formपुंलिङ्ग; प्रथमा (1st), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (lord of the earth)
विश्रम्यhaving rested
विश्रम्य:
Kriya-viseshana (Adverbial participle/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootवि-श्रम् (धातु) → विश्रम्य (कृदन्त)
Formक्त्वान्त अव्यय (gerund); पूर्वक्रिया (having rested)
प्रययौwent/departed
प्रययौ:
Kriya (Main verb/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-या (धातु)
Formलिट् (परस्मैपद; perfect); प्रथमपुरुष (3rd), एकवचन
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Sambandha (Temporal connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formअव्यय; काल/अनुक्रमवाचक (afterwards)
तूर्णम्quickly
तूर्णम्:
Kriya-viseshana (Manner/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतूर्णम् (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकारवाचक (quickly)
पुण्यम्holy/meritorious
पुण्यम्:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपुण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; विशेषण (of गयाशिरः)
गयाशिरःGayāśiras (the holy Gayā peak/place)
गयाशिरः:
Karma (Destination as object/कर्म)
TypeNoun
Rootगया + शिरस् (प्रातिपदिक; स्थाननाम)
Formनपुंसकलिङ्ग; द्वितीया (2nd), एकवचन; समास: षष्ठी-तत्पुरुष ‘गयायाः शिरः’ (Gaya-head/peak)

Narrator (Purāṇic storyteller; likely Sūta-style narration within Tīrthamāhātmya)

Tirtha: Gayāśiras (Gayā-kṣetra)

Type: kshetra

Scene: The king at home briefly resting, then decisively departing with minimal delay; transition to a vision of Gayāśiras—sacred hill/kshetra with pilgrims, offerings, and a solemn ancestral rite atmosphere.

G
Gayāśiras

FAQs

A devotee prioritizes meritorious pilgrimage—especially to śrāddha-tīrthas—over comfort and delay.

Gayāśiras, celebrated as a puṇya-kṣetra connected with ancestral rites.

The verse implies urgency toward Gayāśiras for rites; the explicit śrāddha details follow in subsequent verses.