Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 42

अस्नातैर्यत्कृतं श्राद्धं यच्चाधौतांबरैः कृतम् । तैलाभ्यंगयुतैश्चैव तत्ते सर्वं भविष्यति

asnātairyatkṛtaṃ śrāddhaṃ yaccādhautāṃbaraiḥ kṛtam | tailābhyaṃgayutaiścaiva tatte sarvaṃ bhaviṣyati

ศราทธะใดที่กระทำโดยผู้มิได้อาบน้ำ หรือสวมอาภรณ์มิได้ซัก และยังชโลมกายด้วยน้ำมันจากการนวด—โทษทั้งสิ้นนั้นจักตกแก่พิธีของท่าน

अस्नातैःby those who have not bathed
अस्नातैः:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeAdjective
Rootअस्नात (कृदन्त, क्त; √स्ना)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; ‘अस्नातैः (जनैः)’—agent/instrumental in passive construction
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; relative pronoun
कृतम्done/performed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + कृत (कृदन्त, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle), qualifying ‘श्राद्धम्’
श्राद्धम्Śrāddha rite
श्राद्धम्:
Karma/Prameya (Object/Topic)
TypeNoun
Rootश्राद्ध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
यत्which
यत्:
Sambandha (Relative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; relative pronoun
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय (conjunction)
अधौताम्बरैःby those wearing unwashed garments
अधौताम्बरैः:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeAdjective
Rootअधौत (कृदन्त, क्त; √धाव्) + अम्बर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; ‘अधौतं अम्बरं येषाम्’ इति बहुव्रीह्यर्थे प्रयोगः, परन्तु रूपतः कर्मधारय/तत्पुरुष-समाससदृश; here treated as तत्पुरुषः (अधौत-अम्बर); ‘अधौताम्बरैः (जनैः)’
कृतम्done/performed
कृतम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootकृ (धातु) + कृत (कृदन्त, क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; भूतकर्मणि कृदन्त, qualifying ‘श्राद्धम्’ (elliptic repetition)
तैलाभ्यङ्गयुतैःby those with oil-massage
तैलाभ्यङ्गयुतैः:
Kartr̥ (Agent in passive/कर्तृ)
TypeAdjective
Rootतैल (प्रातिपदिक) + अभ्यङ्ग (प्रातिपदिक) + युत (कृदन्त, क्त)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3), बहुवचन; ‘तैल-अभ्यङ्गेन युतैः’ इति तृतीया-तत्पुरुषः; ‘...युतैः (जनैः)’
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक अव्यय
एवindeed
एव:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक निपात (emphatic)
तत्that
तत्:
Sambandha (Correlative/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन
तेyour/for you
ते:
Sambandha (Genitive/षष्ठी)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी (6), एकवचन
सर्वम्all/entire
सर्वम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1/2), एकवचन; adjective to ‘तत्’
भविष्यतिwill become/shall be
भविष्यति:
Kriya (Predicate/क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलृट्-लकार, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद

Brahmā (contextual continuation)

Scene: A householder preparing for śrāddha: one figure unbathed with oil sheen, another in clean white cloth after bathing; the priest indicates the need for snāna and clean garments before approaching the altar.

Ś
Śrāddha
S
Snāna
Ś
Śauca
T
Tailābhyaṅga

FAQs

Outer cleanliness supports inner reverence; śrāddha is to be done in a state of śauca (ritual purity).

No named tīrtha; the verse gives general śrāddha discipline within pilgrimage literature.

Bathe, wear clean (washed) garments, and avoid performing śrāddha in an oily, massaged state.