Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 45

सप्तजन्मांतरं यावन्न स दौःस्थ्यमवाप्नुयात् । भूतप्रेतपिशाचानां शाकिनीनां विशेषतः । न च्छिद्रं न च रोगाश्च नाधयो न रिपोर्भयम्

saptajanmāṃtaraṃ yāvanna sa dauḥsthyamavāpnuyāt | bhūtapretapiśācānāṃ śākinīnāṃ viśeṣataḥ | na cchidraṃ na ca rogāśca nādhayo na riporbhayam

ตลอดเจ็ดชาติภพ เขาย่อมไม่ตกสู่ความทุกข์ยาก โดยเฉพาะย่อมไม่ถูกรบกวนจากภูต เปรต ปิศาจ และศากินีทั้งหลาย; ไม่มีลางร้าย ไม่มีโรคภัย ไม่มีความเร่าร้อนในใจ และไม่มีความหวาดกลัวต่อศัตรู

saptaseven
sapta:
Viśeṣaṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootsapta (संख्या-प्रातिपदिक)
Formअव्ययवत् संख्याविशेषणम्; (indeclinable-like numeral used adjectivally)
janma-antaraṃ(for) births in between; successive births
janma-antaraṃ:
Kāla-adhikaraṇa (Temporal extent/कालाधिकरण)
TypeNoun
Rootjanman (प्रातिपदिक) + antara (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन; तत्पुरुषः (जन्मान्तरम् = जन्मानां अन्तरम्)
yāvatas long as; until
yāvat:
Sambandha (Relation marker/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootyāvat (प्रातिपदिक/अव्यय)
Formअव्ययम्; परिमाण/अवधि-वाचक (until/as long as)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (निपात)
Formनिषेध-निपातः (negation particle)
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
dauḥsthyammisery; ill-being
dauḥsthyam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootdauḥsthya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
avāpnuyātmay obtain; may suffer (reach)
avāpnuyāt:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Root√āp (आप्, धातु) उपसर्गः ava-
Formविधिलिङ् (optative), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपदम्
bhūta-preta-piśācānāmof bhūtas, pretas, and piśācas
bhūta-preta-piśācānām:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootbhūta (प्रातिपदिक) + preta (प्रातिपदिक) + piśāca (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी (सम्बन्ध), बहुवचन; द्वन्द्वसमासः (भूताः च प्रेताः च पिशाचाः च)
śākinīnāmof śākinīs
śākinīnām:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootśākinī (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
viśeṣataḥespecially
viśeṣataḥ:
Kriyā-viśeṣaṇa (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootviśeṣa (प्रातिपदिक)
Formअव्ययम्; क्रियाविशेषणम् (especially)
nanot
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (निपात)
Formनिषेध-निपातः
chidrama flaw; vulnerability
chidram:
Karta (Subject-like in nominal negation/प्रथमा)
TypeNoun
Rootchidra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (न च्छिद्रम् = no defect)
nanor
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (निपात)
Formनिषेध-निपातः
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (निपात)
Formसमुच्चय-निपातः (conjunction)
rogāḥdiseases
rogāḥ:
Karta (Subject-like in nominal negation/प्रथमा)
TypeNoun
Rootroga (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
caand
ca:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (निपात)
Formसमुच्चय-निपातः
nanor
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (निपात)
Formनिषेध-निपातः
ādhayaḥmental afflictions; anxieties
ādhayaḥ:
Karta (Subject-like in nominal negation/प्रथमा)
TypeNoun
Rootādhi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
nanor
na:
Pratiṣedha (Negation/निषेध)
TypeIndeclinable
Rootna (निपात)
Formनिषेध-निपातः
ripoḥof an enemy
ripoḥ:
Sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootripu (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
bhayamfear
bhayam:
Karta (Subject-like in nominal negation/प्रथमा)
TypeNoun
Rootbhaya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; अत्र प्रथमा (no fear)

Sūta (contextual continuation)

Tirtha: Nāga-tīrtha

Type: kund

Listener: dvijottamāḥ / inquiring sages (implied by address-pattern)

Scene: A pilgrim at a serpent-associated sacred pool within a temple-precinct; protective aura around him while shadowy bhūtas/pretas retreat; symbols of disease and enemy weapons dissolve.

B
Bhūta
P
Preta
P
Piśāca
Ś
Śākinī
N
Nāgatīrtha

FAQs

Tīrtha-dharma—devotional bathing, worship, and charity—creates enduring protection and well-being that extends beyond a single life.

Nāgatīrtha, whose merits are described as long-lasting and protective.

The verse summarizes promised results of the Nāgatīrtha observances (snāna, dāna, and Nāga-pūjā) described in the surrounding verses.