Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 12

एतस्मिन्नंतरे मुक्त्वा तस्य गात्रं स पन्नगः । जगामान्यत्र तस्यापि सर्पत्वं समपद्यत

etasminnaṃtare muktvā tasya gātraṃ sa pannagaḥ | jagāmānyatra tasyāpi sarpatvaṃ samapadyata

ในบัดนั้นเอง พญางูก็คลายรัดจากกายของเขาแล้วเลื้อยไปที่อื่น; ส่วนผู้นั้น (ผู้กระทำผิด) ก็พลันตกสู่ภาวะเป็นงูเช่นกัน

एतस्मिन्in this
एतस्मिन्:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeAdjective
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; विशेषण
अन्तरेin the interval
अन्तरे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootअन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
मुक्त्वाhaving released
मुक्त्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootमुच् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्यय (Gerund/Absolutive), 'having released/left'
तस्यof him
तस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
गात्रम्body/limb
गात्रम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootगात्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
पन्नगःthe serpent
पन्नगः:
Karta (Apposition/कर्ता)
TypeNoun
Rootपन्नग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
जगामwent
जगाम:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
अन्यत्रelsewhere
अन्यत्र:
Adhikarana (Destination/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअन्यत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place)
तस्यof him
तस्य:
Shashthi-sambandha (Genitive relation/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha/Particle (निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formनिपात (particle: also/even)
सर्पत्वम्snakeness / state of being a snake
सर्पत्वम्:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootसर्पत्व (प्रातिपदिक; -त्व तद्धित)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
समपद्यतbefell / came upon
समपद्यत:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-आपद् (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

Narrator

Type: kshetra

Scene: The serpent uncoils and departs; simultaneously the boy’s body begins to take serpentine form—skin texture shifting, posture lowering—while the assembly watches in stunned silence.

P
pannaga (serpent)
S
sarpatva (serpenthood)

FAQs

The fruit of wrongdoing (and the power of a righteous pronouncement) manifests tangibly; dharma operates as immediate moral causality in purāṇic storytelling.

Not named in this verse; the tīrtha context is broader than this transformation line.

None; it narrates the result (phala) of a curse.