Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 43

स दृष्ट्वा बालकं तत्र द्वादशार्कसमप्रभम् । एकाकिनं वने शून्ये पिप्पलास्वादतत्परम् । पप्रच्छ विस्मयाविष्ट एकाकी को भवानिह

sa dṛṣṭvā bālakaṃ tatra dvādaśārkasamaprabham | ekākinaṃ vane śūnye pippalāsvādatatparam | papraccha vismayāviṣṭa ekākī ko bhavāniha

ครั้นได้เห็นเด็กผู้มีรัศมีดุจดวงอาทิตย์สิบสองดวง อยู่ลำพังในป่าร้าง และมุ่งลิ้มรสผลปิปปละ นารทมุนีก็พิศวงแล้วถามว่า “เจ้าคือผู้ใด จึงอยู่เดียวดาย ณ ที่นี้?”

सःhe (Nārada)
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) → दृष्ट्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive): having seen
बालकम्the boy
बालकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootबालक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तत्रthere
तत्र:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootतत्र (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (adverb of place: there)
द्वादश-अर्क-सम-प्रभम्having radiance equal to twelve suns
द्वादश-अर्क-सम-प्रभम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootद्वादश (संख्या-प्रातिपदिक) + अर्क (प्रातिपदिक) + सम (प्रातिपदिक) + प्रभ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (द्वादशार्कैः समा प्रभा यस्य)
एकाकिनम्alone
एकाकिनम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकाकिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
वनेin the forest
वने:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
शून्येdeserted
शून्ये:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootशून्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; वने इति विशेषण
पिप्पला-स्वाद-तत्परम्intent on tasting pippalā
पिप्पला-स्वाद-तत्परम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपिप्पला (प्रातिपदिक) + स्वाद (प्रातिपदिक) + तत्पर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (पिप्पलास्वादे तत्परः)
पप्रच्छasked
पप्रच्छ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + पृच्छ् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
विस्मय-आविष्टःovercome with wonder
विस्मय-आविष्टः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootविस्मय (प्रातिपदिक) + आविष्ट (कृदन्त-प्रातिपदिक; आ + विश् धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; समासः—तत्पुरुषः (विस्मयेन आविष्टः)
एकाकीalone
एकाकी:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootएकाकिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; (नारदस्य विशेषण)
कःwho
कः:
Predicative (प्रश्न-प्रातिपदिक)
TypeNoun
Rootक (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; प्रश्नवाचक (interrogative)
भवान्you (sir)
भवान्:
Sambodhyaprayoga/Predicative (सम्बोधनार्थ/प्रश्न)
TypeNoun
Rootभवत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; आदरार्थ-प्रयोग (honorific 'you')
इहhere
इह:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formदेशवाचक-अव्यय (here)

Unspecified narrator (Nārada is the questioner within the verse)

Scene: Nārada pauses mid-step, eyes widened in wonder, facing a solitary boy whose body emits intense golden-white radiance; the surrounding forest appears dimmer by contrast; pippala fruits in the boy’s hand.

N
Nārada
P
Pippalāda

FAQs

True spiritual power can shine even in solitude; the sage recognizes unusual radiance as a sign of tapas or divine destiny.

No named tīrtha appears in this verse; it sets the scene for a tīrtha-related narrative encounter.

None; it is a meeting and inquiry that advances the story.