Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 27

ततस्तीर्थान्यनेकानि स दृष्ट्वायतनानि च । क्षेत्रेऽत्रैव समायातः स्नानार्थं पांडुनन्दनः

tatastīrthānyanekāni sa dṛṣṭvāyatanāni ca | kṣetre'traiva samāyātaḥ snānārthaṃ pāṃḍunandanaḥ

ครั้นแล้ว เมื่อได้ไปยังตีรถะมากมายและได้เห็นสถานศักดิ์สิทธิ์หลายแห่งแล้ว โอรสแห่งปาณฑุจึงมาถึงเขตศักดิ์สิทธิ์นี้เอง เพื่อประกอบพิธีสรงน้ำ (สนาน)

tataḥthereafter
tataḥ:
Adhikarana (Temporal/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्/सम्बन्धबोधकः); अर्थे—अनन्तरम् (thereafter)
tīrthāniholy places (tīrthas)
tīrthāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottīrtha (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन
anekānimany
anekāni:
Visheshana (Adjectival modifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootaneka (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (1st/2nd), बहुवचन; विशेषणम् (qualifying tīrthāni)
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; सर्वनाम
dṛṣṭvāhaving seen
dṛṣṭvā:
Kriyāviśeṣaṇa (पूर्वक्रिया/absolutive)
TypeVerb
Rootdṛś (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund); पूर्वकालिकक्रिया (having seen)
āyatanānishrines/abodes
āyatanāni:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootāyatana (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), बहुवचन
caand
ca:
Sambandha (Connector/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootca (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक-निपात (conjunction)
kṣetrein the sacred field/region
kṣetre:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootkṣetra (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th), एकवचन
atrahere
atra:
Adhikarana (Location/देशाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootatra (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक-क्रियाविशेषण (locative adverb)
evaindeed/just
eva:
Sambandha (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण-निपात (emphatic particle)
samāyātaḥarrived
samāyātaḥ:
Karta (Subject-predicate/कर्ता)
TypeVerb
Rootsam-ā-√yā (धातु)
Formभूतकालिक-कर्तरि कृदन्त (क्त/PPP); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन; अर्थे—आगतः (having come/arrived)
snāna-arthamfor bathing
snāna-artham:
Prayojana (Purpose/प्रयोजन)
TypeNoun
Rootsnāna (प्रातिपदिक) + artha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/उद्देश्य-भावः: स्नानस्य अर्थः); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; प्रयोजनार्थे (for the purpose)
pāṇḍu-nandanaḥson of Pāṇḍu (Arjuna)
pāṇḍu-nandanaḥ:
Karta (Apposition/कर्ता-सम्बोधनवत्)
TypeNoun
Rootpāṇḍu (प्रातिपदिक) + nandana (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी: पाण्डोः नन्दनः); पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), एकवचन

Narrator

Tirtha: Arjuneśvara-kṣetra (implied)

Type: kshetra

Listener: Pilgrimage-inquirer/audience (not specified)

Scene: A Pāṇḍava prince arrives at a sacred kṣetra after a long pilgrimage, with multiple shrines in the background and a river/kuṇḍa-ghāṭ prepared for ritual bathing.

P
Pāṇḍu-nandana (Arjuna)
T
Tīrthas (many)
Ā
Āyatanas (shrines)
K
Kṣetra (this region—unnamed in the snippet)

FAQs

Pilgrimage is both movement through sacred geography and inner purification—culminating in tīrtha-snāna within a sanctified kṣetra.

The verse points to “this very kṣetra” but does not name it in the snippet; the surrounding text of the adhyāya typically identifies the specific locale.

Snāna (ritual bathing) in the sacred kṣetra is explicitly stated as the purpose of arrival.