Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 57

कुष्ठव्याधिसमायुक्तः स च चित्रांगदो युवा । ततस्तं स मुनिः प्राह काष्ठोद्यतकरः क्रुधा

kuṣṭhavyādhisamāyuktaḥ sa ca citrāṃgado yuvā | tatastaṃ sa muniḥ prāha kāṣṭhodyatakaraḥ krudhā

จิตรังคทะหนุ่มผู้นั้น ซึ่งป่วยเป็นโรคเรื้อน ถูกฤาษีกล่าววาจาใส่ โดยมือของฤาษีชูท่อนไม้ขึ้นด้วยความโกรธ

कुष्ठ-व्याधि-समायुक्तःafflicted with leprosy
कुष्ठ-व्याधि-समायुक्तः:
Karta (Subject-Qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootकुष्ठ (प्रातिपदिक) + व्याधि (प्रातिपदिक) + सम्-आ-युक्त (कृदन्त, √युज्)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘afflicted with leprosy’
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘he’
and
:
Sambandha (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चय) — ‘and’
चित्रांगदःCitrāṅgada
चित्रांगदः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootचित्रांगद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘Citrāṅgada’
युवाa youth
युवा:
Karta (Apposition/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootयुवन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘a youth/young man’
ततःthen
ततः:
Adhikarana (Temporal/कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘then/thereafter’
तम्him
तम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन — ‘him’
सःhe
सः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘he’
मुनिःthe sage
मुनिः:
Karta (Apposition/समानााधिकरण)
TypeNoun
Rootमुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘the sage’
प्राहsaid
प्राह:
Kriya (Main action/मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आह्/अह् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन — ‘said/spoke’
काष्ठ-उद्यत-करःwith a stick raised in hand
काष्ठ-उद्यत-करः:
Karta (Subject-Qualifier/कर्तृविशेषण)
TypeAdjective
Rootकाष्ठ (प्रातिपदिक) + उद्यत (कृदन्त, उद्-√यम्) + कर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन — ‘having hand raised with a stick’ (qualifying मुनिः/सः)
क्रुधाin anger
क्रुधा:
Hetu (Cause/Manner/हेतु-प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootक्रुध् (धातु)
Formअव्यय (भाववाचक तृतीया-रूपेण) — ‘in anger/angrily’

Narrator (purāṇic narrative voice)

Scene: Citrāṅgada, weakened and leprous, sits or kneels on the ground; a furious sage stands over him with a raised stick, about to speak—moment poised between punishment and instruction.

C
Citrāṅgada
M
muni
K
kuṣṭha (leprosy)

FAQs

Wrongdoing leads to loss of status and power; the narrative frames dharma as an inescapable moral order.

No explicit tīrtha reference in this verse.

None.