Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 63

ततश्च क्रमशः प्राप्य पुत्रपौत्राननेकशः । कालधर्ममनुप्राप्तश्चिरं स्थित्वा महीतले

tataśca kramaśaḥ prāpya putrapautrānanekaśaḥ | kāladharmamanuprāptaściraṃ sthitvā mahītale

ต่อจากนั้นโดยลำดับ เขาได้บุตรและหลานมากมาย ครั้นดำรงอยู่บนแผ่นดินยาวนานแล้ว ในที่สุดก็ถึงกาลธรรม คือมรณะแห่งกาลอันกำหนดไว้

ततःthereafter
ततः:
Adhikarana (Context/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — तस्मात्/ततः = ‘thereafter, from that’
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक-निपात) — conjunction ‘and’
क्रमशःgradually, in sequence
क्रमशः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्रमशः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘in order, gradually’
प्राप्यhaving attained
प्राप्य:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-आप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund) — ‘having obtained/reached’
पुत्रson
पुत्र:
Sambandha (Compound member/समासाङ्ग)
TypeNoun
Rootपुत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया? (समासाङ्ग), एकवचन (compound member)
पौत्रान्grandsons
पौत्रान्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootपौत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), बहुवचन
अनेकशःin many (numbers/ways)
अनेकशः:
Kriya-vishesana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअनेकशः (अव्यय)
Formअव्यय (क्रियाविशेषण) — ‘many times/in many (ways)’
कालधर्मम्the law of time (death)
कालधर्मम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootकाल + धर्म (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/कर्म), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (कालस्य धर्मः)
अनुप्राप्तःhaving reached/attained
अनुप्राप्तः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeVerb
Rootअनु-प्र-आप् (धातु)
Formक्त-प्रत्ययान्त कृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/कर्ता), एकवचन
चिरम्for a long time
चिरम्:
Kriya-vishesana (Temporal/काल)
TypeIndeclinable
Rootचिरम् (अव्यय)
Formअव्यय (कालवाचक क्रियाविशेषण) — ‘for a long time’
स्थित्वाhaving remained
स्थित्वा:
Purvakala-kriya (Prior action/पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive/gerund) — ‘having stayed’
महीतलेon the earth’s surface
महीतले:
Adhikarana (Locus/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमही + तल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (7th/अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (मही-तलम् = ‘surface of earth’)

Sūta (narrative voice implied)

Listener: Ṛṣayaḥ

Scene: A venerable householder-king surrounded by sons and grandsons, then a quiet turn toward the inevitability of time—an allegorical presence of Kāla (subtle, not terrifying), with earth and seasons passing behind.

FAQs

Righteous worship yields worldly stability (progeny, longevity), yet the Purāṇa reminds that kāla-dharma—mortality—remains inevitable.

The verse concludes a Nāgarakhaṇḍa Tīrthamāhātmya narrative segment; the specific tīrtha is not named in the excerpt.

No new prescription; it states the resulting fruits (many descendants, long life) and the eventual natural end.