Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 35

एवमुक्त्वा स तान्व्याधींस्ततो वैवस्वतः स्वयम् । तस्य विप्रस्य तं पुत्रं गृहीत्वा सत्वरं ययौ । तस्यैव मंदिरे रम्ये कृत्वा रूपं द्विजन्मनः

evamuktvā sa tānvyādhīṃstato vaivasvataḥ svayam | tasya viprasya taṃ putraṃ gṛhītvā satvaraṃ yayau | tasyaiva maṃdire ramye kṛtvā rūpaṃ dvijanmanaḥ

ครั้นตรัสดังนี้แก่โรคทั้งหลายแล้ว พระไววัสวตะ (พระยม) เองก็รีบไป โดยนำบุตรของพราหมณ์ผู้นั้นไปด้วย และในเรือนอันงดงามนั้นเอง ทรงแปลงกายเป็นพราหมณ์ทวิชะ

evamthus
evam:
Sambandha (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootevam (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्ययम् (adverb) = thus
uktvāhaving said
uktvā:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootvac (वच् धातु) + ktvā (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् = having said
saḥhe
saḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (Nom. sg.)
tānthose
tān:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः बहुवचनम् (Acc. pl.)
vyādhīndiseases
vyādhīn:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootvyādhi (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः बहुवचनम् (Acc. pl.)
tataḥthen
tataḥ:
Sambandha (Adverbial/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottatas (अव्यय-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (adverb) = then
vaivasvataḥVaivasvata (Yama)
vaivasvataḥ:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootvivasvat (प्रातिपदिक) + aṇ (अण्) → vaivasvata (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (Nom. sg.); यमस्य नाम
svayamhimself
svayam:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootsvayam (अव्यय)
Formअव्यय (emphatic particle/adverb) = himself
tasyaof that/of him
tasya:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (Gen. sg.)
viprasyaof the brāhmaṇa
viprasya:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootvipra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (Gen. sg.)
tamthat
tam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Acc. sg.)
putramson
putram:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootputra (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Acc. sg.)
gṛhītvāhaving taken
gṛhītvā:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootgrah (धातु) + ktvā (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् = having seized/taken
satvaramquickly
satvaram:
Sambandha (Manner/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootsatvara (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावेन क्रियाविशेषणरूपेण (adverbial accusative) = quickly/hastily
yayauwent
yayau:
Kriyā (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootyā (या धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect); प्रथम-पुरुषः एकवचनम्; परस्मैपदम्
tasyaof him
tasya:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Roottad (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (Gen. sg.)
evaindeed
eva:
Sambandha (Emphasis/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rooteva (अव्यय)
Formअवधारण-अव्ययम् (emphatic particle) = indeed/only
mandirein the house/temple
mandire:
Adhikaraṇa (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootmandira (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (Loc. sg.)
ramyebeautiful/pleasant
ramye:
Adhikaraṇa (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootramya (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम्; विशेषणम् (Loc. sg. n., qualifying ‘mandire’)
kṛtvāhaving made
kṛtvā:
Kriyāviśeṣaṇa (Absolutive/क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootkṛ (कृ धातु) + ktvā (क्त्वा)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् = having made/done
rūpamform/appearance
rūpam:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootrūpa (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (Acc. sg.)
dvijanmanaḥof the twice-born (brāhmaṇa)
dvijanmanaḥ:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootdvijanman (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समासः (द्वे जन्मनी यस्य = twice-born); पुंलिङ्गे षष्ठी-विभक्तिः एकवचनम् (Gen. sg.)

Narrative voice (Purāṇic narrator)

Tirtha: Hāṭakeśvara-kṣetra (contextual)

Type: kshetra

Scene: Yama, having instructed the diseases, swiftly takes the brāhmaṇa’s son and enters a beautiful home; he assumes the appearance of a learned brāhmaṇa—calm face, sacred thread, staff—preparing to act within the household drama.

Y
Yama (Vaivasvata)
V
Vyādhi (personified diseases)
B
Brāhmaṇa
S
Son of the brāhmaṇa

FAQs

Divine powers operate through dharma and compassion; even Yama can appear in auspicious form to fulfill cosmic law while guiding devotees.

The episode belongs to the Hāṭakeśvara-kṣetra context of Adhyāya 139, though this verse focuses on the narrative transition.

No direct ritual instruction appears here; it narrates Yama’s action and disguise.