Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 44

तस्मादद्यैव गत्वाऽशु हत्वेन्द्रं रणमूर्धनि । दिव्यान्भोगान्प्रभुञ्जानाः स्थास्यामः सुखिनो दिवि

tasmādadyaiva gatvā'śu hatvendraṃ raṇamūrdhani | divyānbhogānprabhuñjānāḥ sthāsyāmaḥ sukhino divi

“เพราะฉะนั้น วันนี้เองเราจักรีบไป สังหารอินทรา ณ ยอดแห่งสมรภูมิ; แล้วเสวยสุขทิพย์ทั้งหลาย และพำนักอย่างผาสุกในสวรรค์”

तस्मात्therefore
तस्मात्:
Hetu (हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-विभक्ति-प्रयोगः (Ablative used adverbially): ‘therefore’
अद्यtoday
अद्य:
Kala-adhikarana (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootअद्य (अव्यय)
Formअव्यय; कालवाचक (temporal adverb)
एवindeed/just
एव:
Nipata (निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (emphasis: ‘indeed/just’)
गत्वाhaving gone
गत्वा:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√गम् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive)
अशुquickly
अशु:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअशु (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: quickly)
हत्वाhaving slain
हत्वा:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√हन् (धातु)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (Gerund/Absolutive)
इन्द्रम्Indra
इन्द्रम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
रणमूर्धनिat the forefront of battle
रणमूर्धनि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootरण (प्रातिपदिक) + मूर्धन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुष (raṇasya mūrdhan = ‘at the head/top of battle’); अधिकरण
दिव्यान्divine
दिव्यान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootदिव्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण भोगान्
भोगान्enjoyments
भोगान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभोग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
प्रभुञ्जानाःenjoying
प्रभुञ्जानाः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootप्र-√भुज् (धातु) → प्रभुञ्जान (शतृ-प्रत्यय)
Formशतृ-प्रत्ययान्त वर्तमान-कृदन्त (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; कर्तरि
स्थास्यामःwe shall remain
स्थास्यामः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√स्था (धातु)
Formलृट्-लकार (Simple Future), उत्तम-पुरुष, बहुवचन, परस्मैपद
सुखिनःhappy
सुखिनः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुखिन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, बहुवचन; विशेषण (we)
दिविin heaven
दिवि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदिव् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन

Collective Dānavas

Scene: Dānavas surge forward from the assembly, arming themselves, marching toward a luminous distant svarga; Indra’s throne is imagined ahead; the scene juxtaposes dark asuric forces with bright celestial cityscapes.

I
Indra
S
Svarga (heaven)
D
Dānava

FAQs

Seeking heavenly pleasures through violence is portrayed as adharma; Purāṇas emphasize that true sukha arises from righteous conduct and devotion.

No tīrtha is named in this single verse; it supports the broader māhātmya narrative flow.

None; this verse is strategic speech within the story.