Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 5

ततो बाल्येऽपि शुश्राव शास्त्राणि विविधानि च । देवयात्रां प्रचक्रेऽथ तीर्थे स्नाति समाहिता

tato bālye'pi śuśrāva śāstrāṇi vividhāni ca | devayātrāṃ pracakre'tha tīrthe snāti samāhitā

ต่อมา แม้ยังเยาว์วัย นางได้สดับศาสตราหลายประการ แล้วจึงออกเดินทางจาริกสู่เทวสถาน และด้วยจิตตั้งมั่น นางได้อาบสนาน ณ ตีรถะอันศักดิ์สิทธิ์

ततःthen/thereafter
ततः:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रातिपदिकात्)
Formअपादानार्थक/क्रमवाचक-अव्यय (then/thereafter)
बाल्येin childhood
बाल्ये:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootबाल्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (Particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपवाद-बोधक-अव्यय
शुश्रावheard/learned
शुश्राव:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootश्रु (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
शास्त्राणिtreatises/scriptures
शास्त्राणि:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशास्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
विविधानिvarious
विविधानि:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootविविध (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; शास्त्राणि-विशेषणम्
and
:
Sambandha (Connector/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-बोधक-अव्यय
देवयात्राम्a pilgrimage
देवयात्राम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक) + यात्रा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘देवानां यात्रा’ (pilgrimage to/for the gods)
प्रचक्रेundertook/performed
प्रचक्रे:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र + कृ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद
अथthen
अथ:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक-अव्यय (then/next)
तीर्थेat a sacred ford/place
तीर्थे:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतीर्थ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
स्नातिbathes
स्नाति:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootस्ना (धातु)
Formलट्-लकार (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
समाहिताcomposed/attentive
समाहिता:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + धा (धातु)
Formकृदन्त (क्त-प्रत्यय), स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; ‘एकाग्रा/समाधिस्था’

Sūta

Type: ghat

Listener: Ṛṣayaḥ

Scene: A transition scene: the young brāhmaṇī listening to recitation of śāstra, then setting out on pilgrimage with a small bundle and water-pot; finally, she bathes at a tīrtha with folded hands, mind composed.

B
Brāhmaṇī (a Brahmin woman)
T
Tīrtha

FAQs

Śāstra-śravaṇa naturally matures into devayātrā and tīrtha-snāna—outer pilgrimage guided by inner discipline.

A general tīrtha is mentioned here; the chapter context soon specifies Kedāra/Kedāreśvara.

Tīrtha-snāna (ritual bathing at a sacred place) undertaken with samādhāna (mental composure).