Previous Verse
Next Verse

Skanda Purana — Nagara Khanda, Shloka 30

तस्मात्कुरु यथार्हं मे निग्रहं चौर्यसंभवम् । इह लोकः परश्चैव येन मे स्यात्सुखावहः

tasmātkuru yathārhaṃ me nigrahaṃ cauryasaṃbhavam | iha lokaḥ paraścaiva yena me syātsukhāvahaḥ

เพราะฉะนั้น ขอท่านจงลงทัณฑ์และวินัยอันสมควรแก่ข้าพเจ้า อันเกิดจากการลักขโมยนี้ เพื่อให้ทั้งโลกนี้และโลกหน้าเป็นมงคลและเกื้อกูลต่อความผาสุกของข้าพเจ้า

तस्मात्therefore; from that (reason)
तस्मात्:
Hetu (Cause/हेतु)
TypeIndeclinable
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (निपात/सम्बन्धसूचक), अर्थे: ‘अतः/तस्मात् कारणात्’ (therefore/from that reason)
कुरुdo (you)
कुरु:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootकृ (धातु)
Formलोट्-लकार (Imperative), मध्यमपुरुष (2nd person), एकवचन (singular), परस्मैपद
यथाas; in such a way
यथा:
Kriya-visheshana (Adverbial/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formअव्यय (उपमान/प्रकारवाचक), ‘यथा’ = as/in the manner that
अर्हम्proper; fitting
अर्हम्:
Kriya-visheshana (Manner/प्रकार)
TypeAdjective
Rootअर्ह (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया/प्रथमा एकवचन (acc./nom. sg.; adverbial use with यथा = ‘as is proper’)
मेof me; my
मे:
Sambandha (Possessor/सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी एकवचन (genitive singular) / सम्भाव्य दत्तिव्यवहारः; ‘मे’ = of me/to me
निग्रहम्punishment; restraint
निग्रहम्:
Karma (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootनिग्रह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन (accusative singular)
चौर्य-सम्भवम्arising from theft
चौर्य-सम्भवम्:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootचौर्य (प्रातिपदिक) + सम्भव (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (षष्ठी/तत्सम्बन्ध: ‘चौर्यस्य सम्भवः’), नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; निग्रहम् इति विशेषणम्
इहhere; in this world
इह:
Adhikarana (Location/अधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootइह (अव्यय)
Formअव्यय (देशवाचक अव्यय/adverb of place)
लोकःworld
लोकः:
Karta (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootलोक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (nominative singular)
परःother; next (world)
परः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; लोकः इति विशेषणम् (‘other/next’)
and
:
Samuccaya (Coordination/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय (समुच्चयबोधक conjunction)
एवindeed; just
एव:
Avadharana (Emphasis/अवधारण)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय (अवधारण/निश्चयार्थ particle)
येनby which; whereby
येन:
Karana (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formतृतीया एकवचन (instrumental singular), नपुंसकलिङ्ग/पुंलिङ्ग; ‘by which/whereby’
मेfor me; my
मे:
Sampradana/Sambandha (Beneficiary/Possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी एकवचन (genitive singular)
स्यात्may be
स्यात्:
Kriya (Action/क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन, परस्मैपद
सुख-आवहःbringing happiness
सुख-आवहः:
Visheshana (Qualifier/विशेषण)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक) + आवह (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (कर्मधारयवत्/उपपद: ‘सुखम् आवहति’), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; (लोकः) इति विशेषणम्

Śaṅkha

Scene: A remorseful offender stands before ascetics with folded hands, requesting fitting discipline; the hermitage setting suggests moral gravity and the two-worlds concern (iha/para).

Ś
Śaṅkha
L
Likhita

FAQs

Atonement (prāyaścitta) and willing acceptance of correction restore harmony and protect one’s welfare in both worlds.

No site is named in this line; the tīrtha-māhātmya setting emphasizes that dharma practiced in sacred geography yields profound spiritual results.

The verse does not specify a rite; it requests appropriate disciplinary atonement for the offense.